Foto: archív Kunsthalle Bratislava, ©Daniela Dolinská.

Reťazová reakcia

29.11.2022, 18h
Kurátor a Kurátorka: Mykola Ridnyi a Alessandra Troncone
Koordinátorka projektu:
Lýdia Pribišová

29.11.2022
18.00 diskusia s kurátormi
19.00 – 21.00 premietanie
6 – 12.2.2023
12.00 – 19.00 premietanie


Kunsthalle Bratislava vyjadruje solidaritu s Ukrajinou, ktorá každým dňom čelí prehlbujúcim sa následkom ruskej agresívnej vojny. Považujeme za svoju povinnosť podporovať ukrajinskú umeleckú komunitu tým najzmysluplnejším spôsobom. Cieľom prezentácie videí ukrajinských umelcov*kýň je preto nielen upozorniť na ich nesporné umelecké kvality, ale najmä reálne prispieť k zlepšeniu ich životných podmienok. Kunsthalle Bratislava na realizáciu programu požiadala Stabilizačný fond pre kultúru a vzdelávanie Goetheho inštitútu, aby tak participujúcim umelcom*kyniam a kurátorom*kám poskytla honoráre, a tak aspoň trochu zmiernila ich ťažkú životnú situáciu. 

Videoprehliadka bola prvýkrát uvedená v MAXXI národnom múzeum umenia 21. storočia v Ríme, 3. – 15. mája 2022.


Keď sme v roku 2021 začali pracovať na tomto projekte, naším cieľom bolo predstaviť pohľad na súčasné ukrajinské umenie v Taliansku pri príležitosti tridsiateho výročia nezávislosti Ukrajiny (1991). O niekoľko mesiacov neskôr sa scenár úplne zmenil: 24. februára 2022 do krajiny vtrhli ozbrojené sily Ruskej federácie a začali vojnu, ktorá za niekoľko týždňov dosiahla čísla humanitárnej krízy, a ktorej rany pod drobnohľadom sleduje celý svet.

V tomto kontexte je cieľom Reťazovej reakcie zviditeľniť nezávislosť ukrajinskej kultúrnej a umeleckej produkcie prostredníctvom hlasov niektorých jej protagonistov*iek z najmladšej generácie. Program, koncipovaný ako plynulé rozprávanie medzi minulosťou, prítomnosťou a budúcnosťou, spája výber filmov a videí prezentovaných postupne, reťazovo, kde rôzne témy na seba navzájom odkazujú a pripomínajú sa v možnej hre vnútorných odkazov, ktorá ukazuje, že každé dielo je implicitne prepojené s tým druhým. Sekvencia sa začína pohľadom z vtáčej perspektívy na rezerváciu Zamglaj, jedno z najväčších močarísk na Ukrajine, a končí sa dystopickým – možno prorockým – obrazom apokalyptického scenára, v ktorom ľudská prítomnosť mizne. Z tejto reťazovej reakcie vychádzajú všeobecné témy, ktoré sa stretávajú a sledujú medzinárodnú agendu (dôsledky klimatických zmien, rodovú problematiku), ale ktoré sa prelínajú aj s udalosťami a aspektmi špecificky spojenými s ukrajinským sociálno-politickým kontextom: vojna v Doneckej a Luhanskej oblasti, ktorá sa začala v roku 2014, masová pracovná emigrácia do krajín EÚ, boj medzi ľudskoprávnymi, feministickými, LGBTQIA+ hnutiami a konzervatívnymi ideológiami, transformácia miest, ekologické otázky. Premietanie, vychádzajúce skôr z dokumentárneho formátu, zahŕňa rôzne prístupy k médiu, ktoré pomáhajú poskytnúť artikulovaný a mnohostranný pohľad nielen na ukrajinskú videoprodukciu, ale všeobecne na krajinu, ktorá je dnes Európe ešte oveľa bližšia.

Mykola Ridnyi, Alessandra Troncone


Projekt je financovaný zo Stabilizačného fondu pre kultúru a vzdelávanie Goetheho inštitútu – iniciatívy na podporu kultúrnych a vzdelávacích organizácií na Ukrajine, vo východnej a juhovýchodnej Európe a v strednej Ázii, ktoré sú postihnuté následkami ruskej agresie voči Ukrajine.

Realizované v spolupráci s MAXXI národnným múzeom umenia 21. storočia v Ríme a s Talianskym kultúrnym inštitútom v Bratislave.

room

Ruiny Collective: (Kijiv, 1987), Elias Parvulesco (Kijivskáoblasť, 1985), Svitlana Pototska (Černihiv, 1976), Zong, 2019 

Trvanie: 9’17“ | Jazyk: ukrajinčina; anglické titulky

Prírodná rezervácia Zamglaj je jedným z najväčších močarísk na Ukrajine a jej názov pravdepodobne pochádza zo starokurdského slova zong (močiar). Fenomén rašelinísk autori*ky pozorujú z rôznych perspektív: ako miesto obáv vo folklóre poľnohospodárskych spoločností; ako využívanú krajinu v priemyselnom veku; ako komplexný systém väzieb medzi rôznymi druhmi v rámci posthumanistickej paradigmy alebo aj ako prirodzený pohlcovač uhlíka znižujúci skleníkový efekt a pôsobiaci proti klimatickým zmenám. 

Oleksiy Radynsky (Kijiv, 1984), Circulation, 2020 

Trvanie: 11’25’’ | Jazyk: žiadny, len zvuk  

Circulation (Cirkulácia) predstavuje krajinu Kijivu zachytenú v neustálej slučke z pohľadu mestskej okružnej železnice: pohľad v neustálom premiestňovaní, úteku alebo bezcieľnom putovaní. Kruhový pohyb vlaku naznačuje spoločnosť v neustálom prechode bez cieľa; prechod z komunistického „nikdy“ do kapitalistického „stále“, pričom odhaľuje chátrajúce postindustriálne oblasti mesta, jeho novopostavené bohaté sídliská, rozpadajúce sa časti sociálnej infraštruktúry a časti „západného“ centra mesta. 

Anna Scherbyna (Záporožie, 1988), Bez názvu (Majdan), 2013 

Trvanie: 7’ | Jazyk: ukrajinčina; anglické titulky

Video dokumentácia z decembra 2013, na ktorej umelkyňa prechádza davom na námestí Majdan v Kijive a neustále opakuje heslo „Sláva Ukrajine! – Sláva hrdinom!“ Toto heslo sa stalo populárnym počas nepokojov na Majdane. Jeho história je spojená s ukrajinským národnooslobodzovacím hnutím v rokoch 1919 – 1922 a počas druhej svetovej vojny. 

Uli Golub (Charkov, 1990), Notes from underground, 2016 

Trvanie: 13’23’’ | Jazyk: ruština; anglické titulky

Film zobrazuje každodenný život postavy, ktorá uteká pred frustrujúcou realitou. Tento muž, zradený ľudskými a spoločenskými vzťahmi, vystrašený vojenskými nepokojmi v krajine, žije zavretý vo svojom byte, podobnom Noemovej arche, ktorá je namiesto zvierat preplnená zásobami potravín, najrôznejšími predmetmi a osobnými vecami. 

Piotr Armianovski (Doneck, 1985), Sloviansk, 2014-2018 

Trvanie: 6′ | Jazyk: ukrajinčina, ruština; anglické titulky 

Slovjansk bol v roku 2014 niekoľko mesiacov okupovaný proruskými „separatistami“. Miestni obyvatelia sa ako prví na Ukrajine stretli s tankami, delostrelectvom a ďalšími modernými zbraňami. V čase natáčania videa to bolo ešte pokojné mesto a namiesto vojakov sa na uliciach hrali deti s hračkárskymi pištoľami. Tenká hranica medzi mierom a vojnou sa pretrhla, keď ruské vojská zaútočili na Ukrajinu v roku 2022 a Slavjansk sa opäť stal strategickým cieľom. 

Dana Kavelina (Melitopol, 1994), Mark Tulip, who spoke with flowers, 2018 

Trvanie: 15’13’’| Jazyk: ruština; anglické titulky

Mark L. Tulip je fiktívna postava. Narodil sa a vyrastal v Luhansku. Je isté, že je tam aj pochovaný. Má deti a vnučku, záhradu, mačku menom Donbas a psa menom Malva. Politické udalosti na Ukrajine v roku 2014 však zmenia jeho spôsob života: jeho vlastná rodina sa rozpadne na tisíc kúskov. Mark L. Tulip chce zostať vo svojej vlasti, ale keď do Luhanska príde vojna, musí utiecť a navždy opustiť svoju záhradu. 

Oksana Kazmina (Jakovlevo, 1984), Intermutation, 2019  

Trvanie: 23’45“ | Jazyk: ukrajinčina, ruština; anglické titulky

Príbeh sa odohráva v obchode s použitým tovarom. Počas výberu oblečenia sa protagonistky videa medzi sebou rozprávajú. Rozhovory pozostávajú z rozprávania ich snov, úryvkov z detských príbehov, príspevkov a rozhovorov na sociálnych sieťach, knižných citátov a iných. Miešaním skutočných a vymyslených príbehov o identite, morálke a telesnosti tieto ženy stvárňujú všednosť násilia, ktoré každá z nich zažila alebo zažíva.

Mykola Ridnyj (Charkov, 1985), Temerari, 2020 

Trvanie: 20’21“| Jazyk: ukrajinčina, taliančina; anglické titulky

Film skúma skryté súvislosti medzi kultúrnymi a politickými fenoménmi Talianska a Ukrajiny prostredníctvom kolážového rozprávania. V ukrajinskej krajne pravicovej komunite sa nepredvídateľným spôsobom objavili fanúšikovia talianskeho futurizmu a fašizmu. Zároveň sa v Taliansku a v celej Európe šíria konzervatívne myšlienky. Táto situácia má svojich dobrých aj zlých hrdinov, vrátane ukrajinského vojaka Vitalija Markiva, krajne pravicového vydavateľa Iron Dad, bývalého talianskeho vicepremiéra Mattea Salvinia, skupiny proruských regrútov pre vojnu v Donbase a ďalších. 

Zoia Laktionova (Mariupol, 1984), Diorama, 2018 

Trvanie: 11’29“ | Jazyk: ukrajinčina, ruština; anglické titulky

Každodenný život v Mariupole plynie pokojne, keď sa zrazu niečo nepolapiteľné zmení. Zostáva len ponoriť sa do pamäti, kde je všetko uchované ako v múzeu. Príbeh opustenej ukrajinskej pláže, ktorá je v súčasnosti zamínovaná a nebezpečná kvôli výbušninám ukrytým pod vodou. Zábery tejto postapokalyptickej krajiny sprevádza hlas (voice-over), osobné spomienky miestnych obyvateľov a názory odborníkov*čiek. 

Daniil Revkovskyi (Charkov, 1993), Andriy Rachinsky (Charkov, 1990), Clanking, Hammering, Dispute and Gurgling, 2021 

Trvanie: 9′ 23“ | Jazyk: žiadny, len zvuk 

Video je súčasťou multimediálneho projektu umelcov s názvom Tailings Dam, ktorý má podobu múzea ľudskej civilizácie. Je založené v budúcnosti po vyhynutí ľudí a je venované budúcej archeológii Kryvyj Rih, veľkého priemyselného mesta na Ukrajine. Predpokladá sa, že tu ľudia ťažili minerály a kovy a následne nespracovaný odpad vyhodili do pôdy. Ľudská civilizácia pritom natrvalo zmenila krajinu sveta. Dvaja preživší (ktorých hrajú samotní umelci) sú zobrazení ako dehumanizované? postavy, ktoré vedia používať len jazyk gest a vyjadrovať primitívne emócie.