Výkričník (1974 – 2020)
Apelatívne dielo Výkričník (1974 – 2020) konceptuálneho umelca Rudolfa Sikoru vzniklo pôvodne pre Bienále mladých v Paríži (1975), pričom jeho vytvorenie bolo motivované potrebou vyjadriť sa k vtedajšej environmentálnej otázke. Po viac ako 40 rokoch bolo rekonštruované pre jeho sólu výstavu Eko(ko)mix (2018) v Galérii mesta Bratislavy, aby dnes napokon naplnilo zmysel svojho posolstva vo frekventovanom verejnom priestore Treskoňovej ulice. Sikorova monumentálna práca pozostáva zo zemegule a vesmíru, ktoré spoločne vytvárajú spomínané interpunkčné znamienko označujúce výzvu. Samotné znamienko dopĺňa výrok nositeľa Nobelovej ceny Jacqua L. Monoda, napísaný Sikorovi vlastnou typografiou. Dielo je tak kritickou reakciou na absenciu našej zodpovednosti za životné prostredie. Kunsthalle Bratislava si pri jeho výbere uvedomovala aktuálnosť jeho umeleckej výpovede, ktorá sa v súčasnosti stáva naliehavejšou ako kedykoľvek pred tým.
V máji 2020, pri príležitosti znovuotvorenia Kunsthalle Bratislava v súvislosti s uvoľnením opatrení počas koronavírusu, planétu Zem, ktorá je v diele zobrazená ako bodka výkričníka, Rudolf Sikora teraz doplnil aktuálnym nápisom:
„Corona varuje: Neničme si prostredie!!! Odvráťme ekologickú katastrofu!!! Ekonomika nás nespasí!!!“
Umelec dielo komentuje: „Pandémia koronavírusu nám ukázala, že je nevyhnutné riadiť sa vedeckými poznatkami. V krátkom čase sa pod tlakom dokázali všetci zmobilizovať a zmeniť svoje návyky. Znečistenie planéty sa na chvíľu znížilo. Pokiaľ sme boli schopní urobiť tieto kroky v dôsledku pandémie, nebolo by múdrejšie, ak by ľudia spravili kroky k záchrane planéty dobrovoľne? Teraz by sa mal celý svet zamerať na riešenie klimatickej krízy, aby sme sa vyhli ekologickej katastrofe. Nespasí nás nič iné, len premyslené a programové opatrenia na ochranu životného prostredia.“
___________
RUDOLF SIKORA (*1946, Žilina) je jedným z najdôležitejších slovenských umelcov 2. polovice 20. storočia. V rokoch 1963 – 1969 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v Ateliéri prof. Milleho a Ateliéri prof. Matejku. Súčasne študoval aj na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Ako jeden z prvých predstaviteľov konceptualizmu prezentoval svoju tvorbu už v roku 1970 v známej Galérii mladých. Počas normalizačného obdobia bol iniciátorom viacerých, historicky dôležitých aktivít ako napríklad I. otvorený ateliér či Majstrovstvá Bratislavy v posune artefaktu. Pedagogicky dlhodobo pôsobil na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach. V roku 1992 bol vymenovaný za profesora. Už od 70. rokov upozorňoval na ekologické problémy. V roku 2016 získal za svoje postoje a aktivity titul Ambasádor životného prostredia. Má za sebou nespočetne množstvo sólových výstav (Sám proti sebe, SNG, Bratislava, 2008; Sám proti sebe, NG Veletržní palác, Praha, 2006; Cez médium fotografie, Galéria J. Koniarka, Trnava 2001; Pozorovateľ/Observer, GMB, Bratislava, 1995) a skupinových výstav.