Všetko je inak / Alles ist anders / Everything Is Different
Erwin Wurm sa aktuálnou výstavou v Dome umenia/Kunsthalle Bratislava nepredstavuje na slovenskej umeleckej scéne po prvý raz. Vystavuje tu permanentne už niekoľko rokov. Popri „čumiloch“, „paparazzich“ a im podobným gýčovým atrakciám pre turistov, ktoré narúšajú charakter našich verejných priestranstiev, existuje v našom meste aj monumentálny public art[1] od jedného z najvýznamnejších svetových sochárov. Od sochára, ktorý dekonštruoval sochárstvo, aby ho mohol nanovo zadefinovať ako oblasť, ktorá môže súvisieť s každodennou realitou a všedným životom človeka. Ako priestor pre experimentálne vnímanie objemu vecí, objektov aj ľudí, v ktorom sa hravosť a humor nevzdávajú svojej zodpovednosti, ale práve naopak, vedia byť kritickými až sarkastickými a nevzdávajú sa ani svojej politickej zodpovednosti.
Aby sme boli politicky korektní, musíme povedať, že Erwin Wurm nie je iba sochárom. Je aj performerom, fotografom a režisérom, čo je ale dôležitejšie – je kritikom, psychoanalytikom, intelektuálnym humoristom a komentátorom. A navyše má viac ako blízko k filozofii. Svojou tvorbou sa snaží expandovať aj mimo oblasti vizuálneho umenia a predstaviť ju v iných kontextoch a štruktúrach.
Aj keď by sa nám to na prvý pohľad mohlo zdať, Erwin Wurm nie je manipulátor. Erwin Wurm nám predstavuje inú formu reality. Realitu, ktorá nápadne pripomína to, čo poznáme z všedných dní, z každodenných životov. V nadväznosti na postštrukturalistickú filozofiu dekonštruuje, aby v opätovnej rekonštrukcii odhalil podstatu umeleckej reality. Sochy, objekty, predmety, veci sú ale iba zástupnými prvkami. Wurma zaujíma svet, ktorý sa projektuje ako možná fikcia našej predstavivosti, analyzuje prchavý okamih pominuteľnosti, každodennosti, ktoré sa snaží prostredníctvom nich uchopiť a presnejšie pomenovať. Erwin Wurm nám nastavuje zrkadlo, v ktorom sa neuvidíme. Ak sa nám ale podarí pozrieť hlbšie, uvidíme iný – nový svet, ktorý sa na ten náš nápadne podobá a umožňuje nám pochopiť naše vnímanie reality v inej perspektíve.
Kde sú ale postavené hranice, keď vo Wurmovej filozofii sa ktokoľvek môže stať sochárom a čokoľvek môže byť sochou? Je to skutočne také jednoduché, že sa na jednu minútu zastavíme a staneme sa sochou? Nemusíme byť politicky korektní, aby sme povedali, že Wurm realitu pomerne prísne konštruuje. Nie je anarchistom, ktorý nepremyslene otvára hranice, aby narušil podstatu pojmov? Práve naopak. Je síce dadaistom, ktorý premyslene provokuje malomestský vkus, jeho jasným cieľom je vykoľajeného diváka postrčiť k tej správnej pasci. K uvedomeniu si, že nič nie je tak, ako nás učili v škole, ale ani tak, ako to vidíme a ako si v najlepšej viere myslíme. Ako povedal Deleuze, právd je toľko, koľko je subjektov, ktoré ju vnímajú.
Wurm sa pokúša na našu ľudskú realitu nazerať optikou vecí. Aké by to bolo, keby sme boli banánmi? Predstavte si, že váš sendvič sa na vás pozerá tak, ako vy na neho. Alebo, že sendvič je päta vašej babky. Aký je ale vzťah medzi pomarančmi a ukrižovaním? Priťahuje golfový hráč svoje golfové palice? Ako by sa zachovala metla, ak by sa ocitla v blízkosti Claudie Schiffer? Prečo sa tučný dom trápi zložitými myšlienkami svojej existencie a túži pochopiť, či je vlastne ešte domom, alebo skôr umeleckým dielom? A ak je autu daná možnosť zatáčať, môžeme mu vyčítať, ak sa po prvý raz v histórii automobilizmu naozaj zatočilo? Sú všetky uhorky rovnako štíhle (resp. rovnako tučné), alebo je každá individuálna a originálna? Ak nie, ako prídu párky k tomu, že oni áno? Môže jeden malý dom zaútočiť na dom väčší? A aké sú vlastne správne proporcie domu a auta? Kedy by mali držať prísnu diétu a kedy to už prehnali? Ak sa (podľa Deleuzea) realita uskutočňuje až v jej kritickej konfrontácii, je potrebné podrobiť diela významných architektov tlakovým skúškam?
Toto sú len niektoré z otázok, ktoré Wurm vysiela divákom prostredníctvom svojich diel. Odpovede, ktoré by viedli k jednoznačnej interpretácii, neexistujú, aj keď opýtať sa svojho banánu, domu alebo auta na riešenie neriešiteľnej situácie by mohlo byť jednou z možných ciest k úspechu. Alebo ako navrhuje Erwin Wurm vo svojej sérii fotografii: „Spite dva mesiace“, „Vyjadrite sa zívaním“, „Buďte príliš leniví hádať sa“, alebo „Dajte si jointa pred raňajkami“.
Juraj Čarný
Kurátor výstavy
[1] Na administratívnej budove stavebnej spoločnosti Strabag (neďaleko Bajkalskej ulice v Bratislave) Wurm nainštaloval rodinný dom, ktorý je otočený dole hlavou. Toto dielo vzniklo pôvodne pre MUMOK – Museum Moderner Kunst Stiftung Ludwig vo Viedni.