Strach z neznámeho

V spolupráci s neziskovými organizáciami a zahraničnými partnermi organizujeme k výstave bohatý sprievodný program pripravovaný pre čo najširšiu verejnosť a pre utečencov, s utečencami a o utečencoch. Program ponúka zriedkavú možnosť stretnutí a komunikácie a pokúša sa prispieť k premene „neznámeho“ na „známe“.

Fenomén strachu z neznámeho, ktorý sa objavuje v názve výstavy, na Slovensku a vo východnej Európe do značnej miery určuje podobu verejnej diskusie. Tematika iných kultúr alebo  náboženstiev je našej, domácej realite stále pomerne vzdialená. Napätie v spoločnosti nevzniká na základe reálnych skúseností, ale väčšinou na základe sprostredkovaných obrazov a tvrdení. K ľuďom, ktorí do Európy prichádzajú v núdzi, sa v dôsledku toho často nestaviame ako k skutočne „neznámym“, ale ako k reprezentantom predstáv o tej-ktorej skupine.

Umenie poskytuje platformu, kde je možné otvoriť závažnú spoločenskú tému v symbolickej rovine bez čierno-bielej polarizácie. Umelci a umelkyne nie sú odborníkmi na utečeneckú problematiku, no vyjadrujú svoje subjektívne pocity a názory a dostávajú sa do dialógu s názormi publika. Ambíciou umeleckého spracovania je rozhovor človeka s človekom. V umení je možné vyhnúť sa zjednodušeniu na abstrahované „dobro“ a „zlo“ a zamerať sa na predstavy a vízie. Výstava môže byť miestom, kde sa môžu všetci rozprávať bez toho, aby debatu vyhrali.

Diela prezentované na výstave sa nedotýkajú len problematiky súčasnej utečeneckej krízy, ale aj tém s ňou úzko spojených. Niektoré diela majú formu umeleckých reportáží, niektoré vznikali dokonca v spolupráci s utečencami a utečenkyňami alebo s ľuďmi, ktorí s nimi pracujú. Časť diel vyzýva na zamyslenie, ďalšie sú vyjadrením protestu. Prevažná väčšina umeleckých diel vznikala priamo pre výstavu a vyjadruje sa k téme v kontexte východnej a strednej Európy. Vystavujúci umelci a umelkyne veľmi citlivo vnímajú situáciu a náladu v spoločnosti a reagujú na ňu. Politické a kritické témy sa v tvorbe mnohých z nich objavujú dlhodobo.

Dokumentárnu rovinu vo výstave zastupuje rozmerná mapa Európy a okolitých krajín. Mapa je neutralizujúcim prvkom, predstavuje faktografický pohľad. Zároveň vyjadruje ukotvenosť v historickom čase a priestore, ktorá je pre výstavu charakteristická. Prvok aktuálnosti zdôrazňuje inštalácia Kateřiny Šedej s názvom 2016 alebo séria diel Dana Perjovschého s názvom For the Moment. Šedá svojou inštaláciou kladie otázku týkajúcu sa hodnôt humanizmu v krízovej situácii. Perjovschi komentuje postavenie utečencov, náš pohľad na nich i postoje Európskej únie.

S dokumentom súvisí dielo Tomáša Rafu, autor však túto rovinu relativizuje. Rafa predstavuje súbor dokumentárnych fotografií, ktoré vznikli v čase príchodu veľkého množstva ľudí na hranice EÚ, vyzýva však divákov  zúčastniť sa na subjektívnom dopovedaní zmyslu záberov. Na aktívnom zapojení divákov sú založené aj diela Aleny Foustkovej, s momentom zážitku pracujú diela Lukáša Houdka a Ota Hudeca. Foustková ponúka možnosť výberu z prezentovaných hodnotových postojov. Houdkova inštalácia je simuláciou transportu, Hudecovo dielo tematizuje moment vylúčenia.

Niektoré z diel prinášajú paralelu s historickou situáciou. V diele Anny Witt rezonuje porovnanie súčasnosti s dobou, keď svet rozdeľovala železná opona a mnohí ľudia z východnej Európy sa stali utečencami. Mandy Gehrt vo svojom diele stavia do protikladu putovanie cestovateľov Zikmunda a Hanzelku a neutešenú realitu dneška. Dielo Birgit Rüberg je z roku 2011 a pozostáva z textilných materiálov nájdených na ostrove Lesbos.

Ján Triaška a Olja Triaška Stefanović sa zamýšľajú nad označením „migrant“. Viacerí z vystavujúcich majú skúsenosť s migráciou, ktorá je bežnou súčasťou globalizovaného sveta. Tému strachu v psychologickej rovine otvára inštalácia Pavlíny Fichty Čiernej, ktorá sa zaoberá empatiou. Diela Janky Duchoňovej sa týkajú strachu a paranoje v spojitosti s inými kultúrami. V kresbách Ota Hudeca sa objavuje téma exportu zbraní a spoluzodpovednosti za ozbrojené konflikty. Na slovenskú situáciu reagujú Radovan Čerevka a Kristián Németh. Čerevka rozvíja tému žaloby Slovenska na EÚ, ktorá sa týka utečeneckých kvót, a Németh sa zaoberá otázkou kresťanských hodnôt.

Príbehy utečencov sa objavujú v dielach Tobiasa Zieloneho a Daniely Krajčovej. Zieloneho fotografie utečencov žijúcich v Nemecku sú doplnené príbehmi afrických autorov a autoriek. Daniela Krajčová sa dlhodobo venuje téme azylantov na Slovensku, jej diela vznikajú na základe umeleckej spolupráce s utečencami a utečenkyňami. Reakcie verejnosti v Českej republike na tému pomoci utečencom zachytávajú diela Elišky Vrbovej a komixovej autorky TOY_BOX. Dielo umeleckej skupiny Nová věčnost sa vyjadruje k neslobode v utečeneckých táboroch.

Podobu nefunkčnej diskusie zachytáva video poľského umelca Artura Żmijevského s názvom Oni (2007), v ktorom vystupujú skupiny ľudí rozličných politických a hodnotových presvedčení. Otvorená diskusná platforma tu vyúsťuje do polarizácie postojov. Dielo zdôrazňuje fakt, že všetci účastníci diskusie môžu byť potenciálnymi agresormi. Skrytým, ale aj priamym násilím sa zaoberajú videá Żmijewského a Rafu, ktoré vznikli v Nemecku krátko po založení hnutia Pegida v zime roku 2015. Varovanie pred radikalizáciou spoločnosti a zneužívaním nacionalistickej rétoriky prinášajú diela Olivera Resslera, Jána Triašku a Maria Chromého.

Vystavené umelecké diela nie sú prezentované ako dokumenty, nenárokujú si na absolutistickú pravdu. Vytvárajú priestor na zastavenie, zamyslenie a zbavenie strachu. Zároveň sú humanistickým apelom. Výstava pripomína, že problém utečeneckej krízy nevzniká mimo nás, ale sme jeho súčasťou. Sme však aj súčasťou jeho možného riešenia.

Lenka Kukurová

Kurátorka výstavy

Nad podujatím prevzal záštitu prezident Slovenskej republiky pán Andrej Kiska.

Výstava a sprievodný program získali ocenenie Biela Kocka za najlepší kurátorský projekt roka 2016.