S.O.S …—-… ‘’Self’’ s Vítom Havránkom a Barborou Vašečkovou

Pozývame vás na štvrté a posledné podujatie zo série S.O.S. s názvom Self, ktorého hosťami sú Vít Havránek and Barbora Vašečková, pod vedením a kurátorskou taktovkou Jána Ballxa a Borisa Ondreičku. Prednáška sa uskutoční v Kunsthalle Bratislava vo výstavnom priestore A HALL, 09.06.2022 o 19h. Podujatie bude simultánne prekladané do slovenčiny a angličtiny.

S.O.S. je séria panelov o aspektoch “duševného zdravia” v Kunsthalle Bratislava a organizovaná v spolupráci s Goetheho inštitútom. S.O.S. kurátorsky pripravili psychiater a umelec Ján Ballx a kurátor a umelec Boris Ondreička v nadväznosti na ich kontinuálny dialóg o vzťahu umenia, filozofie, etiky/politiky a psychiatrie, ktorý skúmajú na rôznych podujatiach súvisiacich s verejnosťou. S.O.S. vychádza z atmosféry globálnej naliehavosti urýchlenej príčinami pandemickej izolácie a ocitá sa v obklopení vojnových hrôz. Vo svojom programe S.O.S. pozýva odborníkov z rôznych disciplín, aby spoločne diskutovali o týchto aspektoch.

Viac všeobecných informácií o S.O.S, kurátorský text a ďalšie biografie nájdete na tomto odkaze: https://kunsthallebratislava.sk/program/sos/

Kurátor, historik umenia a pedagóg Vít Havránek sa vo svojej úvahe „Duchovia, príšery, brnenia a závoje“ zaoberá politikou identít ako konštrukciou bezpečného priestoru. Mapuje ju na území umenia, ktoré samo o sebe oplýva spochybňovaním „ja“, respektíve umeleckými akadémiami.

Zdá sa, že éra formálnych trendov na umeleckých školách patrí do posledného desaťročia. Dnes budúci umelci definujú svoje východiská veľmi subjektívne, s veľkou slobodou si privlastňujú rôzne estetické jazyky a príliš sa nezaujímajú o to, do akej miery spĺňajú požiadavky aktuálneho vzhľadu. Do popredia vystupuje proces vytvárania bezpečného priestoru, v ktorom by sa mohlo diskutovať o otázkach súvisiacich s tzv. politikou identity na veľmi osobnom základe. Vo svojom príspevku vychádzam z nedávnych pozorovaní záverečných obhajob na štyroch umeleckých akadémiách v Prahe, Viedni a Zürichu. Mnohé diela sa podvedome i vedome zaoberajú zhmotňovaním ochranných valov, vytváraním brnení a spúšťaním závojov. Príšery a duchovia sú často obchádzané obranou a rozhovormi. Nejde o politické ideológie, ale o veľmi osobné skúsenosti pomenované na spôsob traumy. Obrazy a citáty nám predstavujú príklady toho, ako súčasné umenie vníma podmienky, limity a možnosti zdieľania pravdy.

Transrodovosť či iné formy rodovej nekonformity nastavujú zrkadlo pochopeniu, vyspelosti a kultúre spoločnosti. O tom tiež bude hovoriť psychiatrička Barbora Vašečková.

Barbora Vašečková: Rodová identita, silný a subjektívny pocit súnáležitosti a prežívania seba samého v rámci určitého rodu či pohlavia, je silná súčasť konceptu „Self“ s presahom do verejného priestoru. Diskusie o rode a pohlaví prebiehajú v spektre od biologicko-genetického determinizmu k sociálnemu konštruktu, pričom sú mnohokrát odkláňané viac ideologicky než vedecky či humanisticky. Koncept maskulinity či feminity, stereotypy či behaviorálne normy sa líšia v rôznych spoločenstvách. Transrodovosť či iné formy rodovej nekonformity nastavujú zrkadlo pochopeniu, vyspelosti a kultúre spoločnosti.