Michal Mitro: Komárnenie

Od minulého roka Kunsthalle Bratislava realizuje sériu podujatí, s názvom A Plant. A Plant je kurátorský program Lýdie Pribišovej pojednávajúci o environmentálnych problematikách rezonujúcich v mestskom priestore a výskyt komárov je práve jednou z tých najurgentnejších tém z tejto oblasti, ktorú mesto každoročne rieši. V rámci tejto série bude umelec Michal Mitro reagovať na prebiehajúci cezhraničný program Interreg Mosquito Bioregulation v dialógu s odborníkom na danú problematiku, Tomášom Troškom. 

Program Interreg Mosquito Bioregulation je atraktívny svojím inovatívnym prístupom k problému, ktorý každoročne trápi ľudí, žijúcich v blízkosti riek nášho regiónu, a teda aj Bratislavčanov a Bratislavčanky. Magistrát používa na likvidáciu komárov postup, ktorý spočíva v tom, že komáre sú eradikované už v larválnom štádiu larvidcídom (BTI, bacillus thuringiensis israelensis), ktorá sa získava z baktérie žijúcej v pôde a ktorá je pre ľudské zdravie neškodná. BTI by rovnako nemala škodiť ani rastlinám, ani ostatným živočíchom. 

V minulosti sa komáre v Bratislave nelikvidovali vôbec, prípadne sa používal chemický postrek, takže stratégia menej invazívneho zmiernenia trápenia s komármi je určite sympatickejšia. Mesto Bratislava, BSK, TSK aj rakúska strana sa v rámci programu snaží zapojiť aj verejnosť: ktokoľvek, kto má čas a motiváciu, sa môže zúčastniť aktivít ako dobrovoľník*čka. V rámci programu Interreg Mosquito Bioregulation školia dobrovoľníkov*čky, ktorí pravidelne monitorujú liahniska komárov (mokrade, veľké kaluže, jazierka a pod.), tie nahlasujú pomocou mobilnej appky a následne ich vyškolení pracovníci*čky, ale i vyškolení dobrovoľníci, zneškodňujú pomocou postrekov či tabliet obsahujúcich larvicíd. Program beží už tretí rok. Viac na https://mosquito-bioregulation.eu/

Ako už bolo spomenuté, Michal Mitro bude priamo reagovať na program Interreg Mosquito Bioregulation. Ako umelec sa dlhodobo zaujíma o environmentálne témy. Inicioval a vedie v záhradkárskej oblasti v Brne spolok sessi.space (Safe Space for Exploring Silly/Serious/Scientific/Spiritual Ideas) prepájajúci umelcov*kyne, priateľov*ky kultúry a angažovanú verejnosť. Sessi.space sa snaží vytvárať bezpečné a podporné zázemie a situácie pre rozvoj slobodnej tvorby, experimentovanie, otvorenú diskusiu a (seba)reflexiu, a to prostredníctvom komunitných večerí, diskusií o možných budúcnostiach, výskumných aktivít, ako aj rezidencií, predstavení, výstav a medzinárodných prezentácií. Na prelome rokov 2020/21 sa konalo v sessi.space sympózium na tému Digital gardening, ktoré sa zaoberalo prienikmi digitálneho umenia do záhradníčenia, v roku 2022 pracovali s témou Kultúra záhrady, kde záhrada fungovala ako metafora kultúry. V roku 2023 sa sessi.space zameriava na tému Mimoľudských vzťahov, odkazujúc na filozofa Davida Abrama, ktorého prístup sa vyznačuje citlivosťou k prírodným aktérom a procesom, snahou pristupovať k nim s rešpektom a nehierarchicky. 

Michala Mitra zaujímajú vzťahy medzi ľuďmi a ostatnými živými a neživými aktérmi, vrátane ich vzájomnej starostlivosti a sadenia semienok spoločných budúcností. Prostredníctvom svojej performatívnej intervencie, v dialógu s profesionálmi z Oddelenie životného prostredia Magistrátu hlavného mesta Bratislavy, ponúkne na problematiku komárov v meste iný ako výlučne antropocentrický pohľad. Mitrovi ide v tvorbe aj o vytvorenie transformačného potenciálu prostredníctvom fyzickej skúsenosti. Sám dokonca v Indonézii prekonal vírusové tropické ochorenie prenášané komármi, zvané dengue. Táto hraničná telesná skúsenosť mu poslúžila ako nástroj transformácie. Nehierarchický pohľad na svet a na interakciu jeho častí ponúka aj účastníkom*čkam nášho eventu. V intervenciách Michala Mitra zohrávajú dôležitú rolu tiež hra, náhoda, experiment, ktoré budú aj súčasťou jeho akcie v rámci programu Interreg Mosquito Bioregulation.

Komár štípe človeka. Au. Ale uštipne aj zviera, plaza, obojživelníka, vtáka, dokonca i rybu. Človek nie je v (o)pozícií voči komárovi výnimočný. Komáre sú inteligentnejšie, než by sme si mysleli. Rozhodne sa nenechajú len tak vyhubiť. Ako je možné, že tak malý organizmus je tak sofistikovaný? A prečo vlastne vôbec existujú komáre, keď ich nikto nemá rád? Nielen ľudia, ale i zvieratá? Kravy kvôli nim menej doja, soby migrujú tisícky kilometrov. Prenášajú vírusy – pre ľudí aj neľudí. A niektoré z nich smrteľné.

Komár ako koncept je hyperobjekt. Vymyká sa ľudskému chápaniu. Nevieme sa k nemu vzťahovať. Áno, môžeme sa na komáre sťažovať, a aj proti nim bojovať, avšak stále nechápeme to posledné prečo. Ontologicky tápame. Áno, je experimentálne overené, že samičky komára cicajú krv, ktorú potrebujú na produkciu vajíčok. To stačí ako to hlavné prečo? Je to pre eros a pre thanatos, pud života a smrti? Nakoniec, v tom od komárov nie sme omnoho sofistikovanejší. Život plodí život plodí život. Všetko, čo môže sa množí, a množí sa to aj na úkor ďalšieho stvorenstva. Množí sa a je až kým sa nepremnoží a nepreje nad mieru sebaúnosnosti. Ale to znie až podozrivo povedome…

Komár prežije pod zemou sedem rokov. Ako dlho to vydrží človek? Poďme sa o tom všetkom v jedno pekné poobedie porozprávať. A pritom si ukážeme ako vyzerá komária larva, ako vyzerá tá granulka, ktorá ju zahubí a ako to vyzerá, keď tie granule padajú z neba. Na to sa teším! 🙂

Michal Mitro