Foto © archív KHB / Adam Šakový

Into the MU

Nathan Baker, Myriam El Haïk, Ciarán Walsh, Dušan Zahoranský
17. 02. 2017 - 09. 04. 2017
Kurátorka Elisa Rusca
Vernisáž
16. 02. 2017 o 18hod.

V západnej priestorovej tradícii od čias renesancie vychádzalo organizovanie a artikulovanie priestoru z perspektívnej mriežky. V tradícii kórejských, japonských a čínskych krajiniek 15. a 16. storočia sa však na reprodukovanie ilúzie hĺbky a perspektívy na dvojrozmernom povrchu používal iný technický prístup: prázdno. V spomínaných tradíciách zobrazovania, napríklad pri znázorňovaní pohľadu na nejakú horu, výtvarník niektoré prvky – napr. oblak – vynechával. Skôr sa sústredil na jeho okolie, pričom ho spracoval ako vizuálny vnem objemu prostredníctvom chýbajúcej, pritom však viditeľnej prítomnosti oblaku.

Pojem „mu“ označuje absenciu, ktorá vypĺňa objem. „Mu“ je prítomnosť cez prázdnotu a doslova znamená „nič“, „neexistenciu“, „nie“, ale aj „zápor“, „bez“ a „nebytie“. Okrem toho, „mu“ je kľúčovou kultúrnou koncepciou tradície Zen: prázdno zosobňujúce stav „nejestvovania“, pre tých, ktorým je štúdium Zen určené. Na vysvetlenie „mu“ dobre poslúži koan (meditačný príbeh) čajovej šálky. Pri pohľade na šálku vidíme jej fyzickú podobu, pevný keramický materiál, jej tvar a obrysy. Dôležitejšie je však to, že vidíme prázdno v nej, oválnu dutinu, ktorá tvaruje jej podobu. Prázdny priestor je tou najdôležitejšou súčasťou šálky: je funkciou tohto predmetu. Pretože dôvodom jej existencie je prítomnosť prázdna. Prázdny priestor je základným prvkom, ktorý slúži na opísanie účelu a existencie šálky.

„Mu“ (nebytie) je v podstate stav medzi činnosťou a nečinnosťou. Napriek tomu „mu“ nemá žiadnu paralelu v západnej filozofii. Štyria zahraniční výtvarníci pozvaní na spoločnú výstavu Into the MU, napriek tomu, že sa zaoberajú inými výrazovými prostriedkami a majú iné zameranie, prijali pozvanie, aby preskúmali dimenzie tohto stavu z rôznych uhlov.

Ciarán Walsh napísal krátky sci-fi román The Sickness, Book One, prvý zo série, ktorá predstavuje štyri rôzne postavy. Ich príbehy sú vzájomne previazané tým, že sa odohrávajú v blízkej budúcnosti, v prostredí zachvátenom paranojou, v ktorom sa šíri nevyliečiteľná epidémia. Walsh následne vytvoril drevenú inštaláciu, ktorú umiestnil do priestoru galérie a ktorá zahŕňa prvú kapitolu knihy The Sickness, Book One ako predmet, ktorý si návštevníci mohli vziať a prečítať. Inštalácia sa stáva metaforou štvordielneho knižného projektu, ktorý ešte posilňuje zážitok z knihy v samotnom priestore LAB: publikácia a vystavený exponát, aj keď stojace nezávisle, podľa toho, či sa návštevník rozhodne knihu čítať alebo nečítať mimo tohto priestoru, sú nerozlučne previazané, ako výtvor jeden druhého.

Kódované štruktúry sú aj súčasťou diela Myriam El Haïk s názvom Toy Toy II!. Na podlahe uložená okrúhla plastika pozostáva z jednotlivých častí reprezentujúcich istý sled kompozície, ktorú napísala výtvarníčka. Štruktúru dopĺňa na vedľajšej stene visiaca partitúra. Je to priestor, ktorý priam pobáda k aktu hrania, zatiaľ čo prezentuje zhmotnenie toho, čo počúvame, a ponúka nám ďalší spôsob, ako prežívať hudbu a rytmus.

Čas, priestor, činnosť a nečinnosť rozmazávajú svoje fyzické hranice v dvoj-rozmerných objektoch Nathana Bakera, ktorý skúma povrch a spôsob, akým spracúvame proces tvorby a vnímania obrazov. Medzi fotografiou, maľbou a performance, prechádza sledovaný objekt  viacerými štádiami manipulácie, pričom každé zanecháva nejaký odtlačok, stopu; viac či menej viditeľne, viac či menej rozpoznateľne.

Dušan Zahoranský pracuje na semiotických aspektoch v súčasných vizuálnych jazykoch týkajúcich sa verejnej sféry. Pre výstavu Into the MU Zahoranský natočil video okolo bratislavského pamätníka Slavín, a premieta ho na netradičnej obrazovke, pričom sa pohráva s našimi predstavami o povrchu, svetle a objekte, ktoré sú v podstate súčasťou mierok, ktoré používame pri vnímaní reality, ale aj prítomnosti či absencie. Monument na Slavíne je pamätným cintorínom vojakov, padlých v druhej svetovej vojne, a natočenie práve tohto miesta, ktoré má svoj historický význam, pridáva inštalácii ďalšiu sémantickú vrstvu: spája ju s relativitou prítomnosti a absencie súvisiacej s konštrukciou histórie.

Návštevníci LAB-u vstupujú do heterogénneho priestoru, v ktorom sa spája socha, videofilm a fotografia, ale aj literatúra, semiotika a hudba. Spoločne poukazujú na to, ako dôležité je zastaviť sa a porozmýšľať nad neviditeľnými súvislosťami, ktoré spájajú a držia pokope to, čo si myslíme, že má svoj význam. Výstava Into the MU skúma pojem prázdnoty a relevantnosti jej beztvarých tvarov v súčasnom kontexte, ktorý, ako sa zdá, sa neustále a zúfalo snaží zaplniť sa predmetmi a obrazmi, znakmi a symbolmi, významom a informáciami. Ako to definuje Irit Rogoff, ak je infraštruktúra neviditeľnou mriežkou, ktorá podmieňuje náš pohyb v rámci post-semiokapitalistického sveta, „mu“ zosobňuje šmykľavé miesta medzi uzlíkmi infraštruktúry a vytvára tak nové východisko pre nazeranie na realitu.

Elisa Rusca

Kurátorka výstavy

Nahor ↑