Index Seminum
Performatívne čítanie textov a premietanie filmov o semenách rastlín z pohľadu (de)kolonizácie. Jedným z hlavných vedeckých výstupov Botanickej záhrady Univerzity Komenského je spravovanie indexu semien (INDEX SEMINUM), ktorý bude ústrednou témou tohto podujatia. „Veľmi dôležitou úlohou botanickej záhrady je vydávať Index semien. Prostredníctvom indexu Seminum si Botanická záhrada vymieňa semená s 530 botanickými záhradami na svete. Výmena je úspešná od roku 1952.“
Botanical Journey
23.08.2022 16.00 – 18.00
Botanická záhrada Univerzity Komenského v Bratislave
Performatívne čítanie
Program zahŕňa performatívne čítanie textov, ktoré reflektujú koloniálne cesty za poznaním, vytváranie botanických záhrad ako ašpiračných a koloniálnych štruktúr, ich úlohu pri zbieraní, bankovaní a šírení semien a druhov. Texty budú pochádzať z viacerých informačných zdrojov: písomnosti koloniálnych cestovateľov, informácie z vedeckých časopisov, texty z oblastí environmentálnych humanitných vied, filozofia a sci-fi. Čítanie bude zladené s rôznymi biotopmi v botanickej záhrade, rozprávanie bude putovaním naprieč rôznymi časmi a miestami. Po performatívnom čítaní v angličtine nasleduje otvorená diskusia, ktorú vedie Borbála Soós.
Program:
-Stretnutie o 16:00 pri vchode Botanickej záhrady Univerzity Komenského, Bratislava.
-Riadené čítanie, rôzne lokality v celej botanickej záhrade (cca 45 min) v angličtine
-Diskusia v ružovej záhrade (cca 45 min.)
Texty budú obsahovať časti, ktoré sú vytvorené na základe viacero informačných zdrojov: vrátane účtov koloniálnych cestovateľov, informácií z vedeckých časopisov, texty environmentálnych humanitných vied, filozofia a sci-fi. Čítanie bude zladené s rôznymi biotopmi v botanickej záhrade, rozprávanie cesta cez rôzne časy a miesta.
Kay Evelina Lewis-Jones: A Seed in Stasis: Seed Banking and the Gardening of the Wild. In: Botanical Drift. Edited by Khadija von Zinnenburgh Carroll, Sternberg Press, Berlin, 2017.
Jamaica Kincaid, My Garden (Book), Farrar, Straus and Giroux, New York, 1999.
Julietta Singh, Unthinking Mastery, (chapter Cultivating Discomfort), Duke University Press, 2018.
Olive Senior’s poem, Plants, 2015.
Registrácia: lydia.pribisova@kunsthallebratislava.sk
Účastníci podujatia majú do Botanickej záhrady vstup zdarma
Premietanie filmov
24.08.2022, od 21.00
Pink Whale, Dvořákovo nábrežie
S filmami od umelcov*kýň: Ana Vaz & Tristan Bera, Laura Huertas Millán, Pilar Mata Dupont, Pedro Neves Marques, Asunción Molinos Gordo, Gerard Ortín Castellví, Jonas Staal
Autori*ky sa prostredníctvom diel v tomto programe zamýšľajú nad filmovou reprezentáciou prírody, najmä nad tým, ako je kultúrne, politicky a filmovo konštruovaná. Sledujú koloniálne cesty za poznaním a využívajú kameru na rozprávanie o určitom vzťahu k okoliu. Zatiaľ čo niektoré z filmov sa zaoberajú vznikom botanických záhrad ako ašpiračných a koloniálnych štruktúr, ich úlohou pri zhromažďovaní, uskladňovaní a šírení semien a druhov a v konečnom dôsledku k prispievaniu k rýchlym zmenám biodiverzity na celom svete, iné pozorujú, ako súčasné techniky, ako napríklad GMO, geneticky upravované semená, plne automatizované skleníky a extraktivistické korporácie zhoršujú tieto problémy. Spoločne skúmajú, ako je súčasná ekologická kríza úzko prepojená s krízou reprezentácie, ako aj s politickou, zdravotnou, hospodárskou a sociálnou krízou.
Ana Vaz & Tristan Bera, A Film Reclaimed, 19’37“, 2015
Ekologická kríza je politickou, hospodárskou a sociálnou krízou. A tiež aj kinematografickou, keďže kinematografia sa historicky, kriticky a deskriptívne zhoduje s vývojom antropocénu. A Film, Reclaimed je rozhovorom a esejou, ktorá číta pozemskú krízu pod vplyvom a s pomocou krásnych a hrozných filmov, ktoré ju sprevádzali.
Laura Huertas Millán, Journey to a land otherwise known, 22’14“, 2011
Príbeh filmu Journey to a land otherwise known vychádza z prvých záznamov európskych výskumníkov, dobyvateľov, a misionárov v Amerike, vrátane Bernala Diaza del Castilla, Hansa Stadena, Jeana de Léryho a Charlesa de la Condamine. Celý film bol natočený v tropickom skleníku vo francúzskom Lille, brutalistickej budove postavenej v roku 1970 Jean-Pierrom Secqom. Toto prostredie sa stáva divadlom dažďového pralesa, ktoré prezentuje reč objaviteľov a ich vízie. Film rozoberá pojem exotiky definovaný vedeckou kolonizáciou. Huertas Millán kritizuje politickú konštrukciu a „inakosť“ miest a národov, ktorej základy spočívajú v etnografických a botanických expedíciách.
Pilar Mata Dupont, Excerpt of The Ague, 12’28“, 2018
Film The Ague sa zameriava na Kráľovské botanické záhrady v Kew v Londýne. Do týchto botanických záhrad sa dovážali rastliny z celého britského impéria, aby boli skúmané na komerčné a iné využitie. V Kew sa dnes nachádza najväčšia banka semien na svete a v mnohých ohľadoch stále predstavuje srdce koloniálneho impéria. Pilar Mata Dupont nás do tohto sveta prenesie prostredníctvom prípadovej štúdie stromu chinínovníka a adaptáciou poviedky Virginie Woolf Kew Gardens (Kewské záhrady), v ktorej sa Londýnčania potulujú záhradami v snovom stave polovedomia. V jej adaptácii príbehu nadobúdajú vedecké tvrdenia záhrad čoraz iracionálnejšie črty, pričom sa prelínajú pravdy s dezinformáciami, koloniálne dejiny s našou ekologickou budúcnosťou.
Pedro Neves Marques, Linnaeus and the Terminator Seed, 15’00“, 2017-2018
Na pozadí hromadenia obrázkov rastlín a genómov sledujeme hlas astronauta na obežnej dráhe, ktorý je na ceste kolonizovať „dvojča“ planéty Zem v inej galaxii. Prostredníctvom mužského hlasu astronauta sa film pýta: „Existuje deterministická, evolučná línia spájajúca modernú botaniku so súčasnou transgenézou?“ Táto krátka filmová esej, v ktorej sú zhromaždené moderné botanické kresby európskych prírodovedcov v Latinskej Amerike a v juhovýchodnej Ázii, reprezentácie rastlinných genómov, zmluvy a dokumenty OSN o právnom štatúte transgénnych semien, ako aj ranné zobrazenia reprodukčných systémov kvetov a ľudí, skúma sexuálnu imagináciu botanikov, ako napríklad Carl Linnaeus, zamýšľajúc sa nad post-prírodnými podmienkami, ktorými sa riadi súčasná biotechnológia, koloniálne riadená reprodukcia, ako aj reprezentácia a indexácia foriem života v minulosti a súčasnosti.
Asunción Molinos Gordo, Purpose, Scope and Penalties, 18’00“, 2016
Hľadaním odpovede na otázku „Čo nám bráni v pestovaní našej záhrady?“ sa Molinos Gordo rozhodla riešiť byrokratické prekážky v poľnohospodárstve a venovať sa jednému z najkontroverznejších zákonov o biodiverzite rastlín, ktorý bol v Turecku zavedený za posledných niekoľko desaťročí; zákonu o osivách č. 5553. V úzkej spolupráci s nezávislou výskumníčkou Ayse Ceren Sarı uskutočnila Asunción Molinos Gordo stretnutia a rozhovory o transformácii poľnohospodárstva s niekoľkými ľuďmi v Kapadócii a v celom Turecku, medzi ktorými boli poľnohospodári, agrárnici, záhradníci, environmentálni aktivisti, doktorandi, akademici, výskumníci, dedinčania a obchodníci so semenami. Molinos Gordo a Ceren Sarı sa zamerali na konkrétny prípad zákona o osivách č. 5553 a prostredníctvom názorov a pripomienok respondentov sa snažili pochopiť politiku osív a to, čo táto politika znamená pre región. Film Purpose, Scope and Penalties vytvorila Molinos Gordo v rámci festivalu Cappadox (Uchisar, Turecko) „Let Us Cultivate Our Garden“, 2016. Kurátorkami boli Fulya Erdemci a Kevser Guler.
Gerard Ortín Castellví, Agrologistics, 20’59“, 2021-2022
Agrologistics pojednáva o nedávnych technologických zmenách v súčasnom priemyselnom poľnohospodárstve. Cibuľky tulipánov, stonky chryzantém a viničové paradajky sú spracovávané prostredníctvom kamier, ktoré poskytujú súbory údajov, ktoré regulujú ich rast. Počas dňa sa skleník stáva filmovým zariadením – automatickou filmovou kulisou optimalizovanou na masovú produkciu ovocia a kvetov. V noci sa továreň zastaví – bez vnútra a vonkajška sa skleník stáva oneirickou komorou, kde rastliny, zvieratá a stroje vytvárajú nové spleti.