Photo © archive Kunsthalle Bratislava / Jiří Thýn

Bez názvu

Denisa Lehocká
26. 11. 2021 — 20. 2. 2022
Kurátor Boris Ondreička
Sprístupnenie
25.11. 2021
Vstupné Voľne dostupné

Lehocká pracuje s aspektom “výkladu”, sústrediac sa na transparentnosť priestoru, ambivalenciu delenia sklenenou stenou, interiér-exteriér, otvorenosť-uzatvorenosť, duté-vypuklé, súkromné-verejné, dnu-von, s ohľadom na sezónne špecifiká aj teplo a zimu, psycho-somatické… a v neposlednom rade abstraktné-reálne. Je to niečo ako nahliadnutie. Je to vhľad do útrob a zároveň kritický odstup. Lehocká pracuje aj s meniacimi sa svetelnými podmienkami denného, slnečného a nočného, umelého osvetlenia (integrovaného do objektov)
Série objektov produkujú odlesky, a tak sa akoby v nemateriálnom predĺžení („vyžarovaní“) dotýkajú stien, mapujú miestnosť.

Tento „výklad“ je aranžérstvom ~ aranžmá, usporiadaním / poriadkom, inštaláciou emocionálneho, oslovujúcou aj okoloidúcich (v koncoročnom zhone) nepretržite. Každodennosť je zásadným motívom Lehockej prác.

Poriadok odkazuje okrem otázok ontologických aj k uvažovaniu o ekologickej a kozmologickej rozprestierateľnosti. Lehockej práca sa tak zaoberá jednak mikro, ako aj makro rozmýšľaním. To bude jasne znateľné aj vo vnútornom formálnom zložení objemov jej prác.

Jej organické objekty sú strapcami rôznorodosti vytvorenými zo skla, zrkadiel, kovu, textilu a ďalších materiálov. Budú zavesené, a tak im bude umožnená jemná rotácia ­– dynamika, život.

Jej témou je reflexia a reprezentácia hlbokej subjektivity bytia a telesnosti. Jej akoby levitujúce sochy budú zhmotneniami predovšetkým nehmotného. Táto intimita, aj keď chránená od vonkajšku, však diskutuje v a s otvoreným sociálnym, verejným priestorom.

Autorka sa zamýšľa aj nad daným historickým či súčasným kontextom lokality – centrálneho námestia hlavného mesta, medzi pôvodnými trhmi = Marktplatz v časti Kramársky rad blízko prvého mrakodrapu mäsiara Manderly v kozmopolitnej Strednej Európe – avantgardnej manifestácii modernity.

Nahor ↑