Ada

ADA je postindustriálny „tvor“, pripomínajúci molekulárny hybrid z nano-biotechnológie s možnosťou produkcie diel prostredníctvom metódy open source. Ide o umelecké dielo s dušou. ADA je esteticky komplexná, interaktívna, komunikujúca, voľne plávajúca priestorom. Je priehľadná, miestami pichľavá, membránu pripomínajúca, héliom vyplnená guľa, ktorej povrch tvorí niekoľko desiatok hrotov z dreveného uhlia.

ADA je haptický kresliaci stroj – je otrokom našej túžby pohnúť ňou. Vyžaduje od nás participáciu, vťahuje nás do hry, chce aby sme sa zapojili do procesu tvorby. Jej rozpohybovaním začína nepredvídateľná „akcia“ kresby po stenách, strope a podlahe galérie.

ADA nepotrebuje programovanie – jedná sa o analógový interaktívny kinetický objekt. Inšpiráciou pre jej vznik bola činnosť Charlesa Babbage a Ady Lovelace, ktorí v 19. storočí vytvorili prvý koncept počítača. Babbage poskytol programovateľný stroj, Lovelace zase popísala prvý software. Výnimočnosť tohto analytického stroja by spočívala v tom, že okrem matematických procesov, by bol schopný generovať napríklad aj umelecké diela – poéziu, hudbu či obrazy. To iniciovalo počiatočnú ideu lietajúcej kresliacej lopty Kariny Smigla-Bobinski.

ADA komunikuje rôznymi spôsobmi. Môžeme si do nej len tak ťuknúť ako do plážovej lopty a nechať sa zhypnotizovať jej pohybom. Je to nákazlivé. V domnení, že sme schopní ADA ovládať, pokúšame sa o jej kontrolu a koordinovanú kresbu. Sme v tranze a na chvíľu zabúdame, kde sa vlastne nachádzame. ADA je však sebestačná a napriek našej snahe, stopy ktoré produkuje, sú celkom autonómne. Transparentná guľa nadobúda auru živosti a jej čierne uhlíkové stopy zase formu kresby. Guľa uvedená do pohybu vytvára kompozíciu línií a bodov, ktoré ale ostávajú nepredvídateľné vo svojej intenzite, výraze, forme, akokoľvek sa ju pokúšame riadiť, či skrotiť. Čokoľvek vyskúšame, veľmi rýchlo si uvedomíme, že ADA je nezávislý performer, zdobiaci biele steny kresbami a znakmi.

ADA nám ukazuje, ako vieme pohyb zažiť vizuálne. Vzniká tak stále viac komplikovaná štruktúra. Interaktívny charakter ADA vychádza z dlhodobého presvedčenia autorky Kariny Smigla-Bobinski o nutnosti praktickej skúsenosti s umením. Možno to vidieť tiež v jej predchádzajúcich dielach, pri ktorých kládla rovnako dôraz na participatívnosť a možnosť, aby sa každý návštevník mohol na základe svojej vôle či schopnosti rozhodnúť, ako hlboko sa ponorí do umeleckého zážitku. Autorka tým reaguje na tradičný spôsob nazerania na umenie v prostredí galérie, často krát obmedzený len na možnosť dívať sa.

ADA je živý performance-machine – samoformujúce umelecké dielo. Kresba bodov a línií sa stáva viac komplexnou v závislosti na zvyšujúcom sa počte „hrajúcich sa“ návštevníkov. Zanecháva stopy, ktoré nikto z prítomných, vrátane umelkyne, nie je schopný rozlúštiť. Napriek tomu, je výsledné dielo ADA nepochybne ľudské, pretože jediná dostupná metóda dekódovania kresby je asociácia. Náš mozog jej najviac rozumie a následne ju dekóduje.

ADA spolu s autorkou nastolujú otázku, či za umelecké dielo môžeme považovať samotný lietajúci objekt alebo výsledné kresby na stenách. Smigla-Bobinski ponecháva otvorenou i pozíciu preferencie obsahu, respektíve čisto vizuálnej estetickej skúsenosti s prezentovanou formou. Interpretáciu nedefinuje, zveruje ju do rúk návštevníkov. To, čo autorka začala, publikum dokončí.

Zuzana Pacáková

Kurátorka výstavy

KARINA SMIGLA-BOBINSKI (*1967, Štetín, Poľsko) žije a pôsobí ako nezávislá umelkyňa
v Mníchove a Berlíne. Študovala umenie a vizuálnu komunikáciu na Akadémii výtvarných umení v Krakove a Mníchove. Ako intermediálna umelkyňa sa vo svojej umeleckej tvorbe zameriava na prácu s analógovými a digitálnymi médiami a pohybuje sa medzi vedou, intuíciou, vyjadrením a poznaním. Tvorí a spolupodieľa sa na projektoch v rozmedzí od kinetických skulptúr, interaktívnych inštalácií, umeleckých intervencií, objektov zobrazujúcich zmiešanú realitu, multimédií, fyzických divadelných performancií a online projektov. Jej diela prepájajú kinetické umenie s kresbou, videom, inštaláciou, maľbou, performanciou a sochárstvom, pričom metóda ich výroby je ich neoddeliteľnou súčasťou, ide o priame umenie, ktoré dáva do popredia materiál, pohyb v čase a dopad na celkový výsledok. Bobinskej diela boli vystavené v 45 krajinách na piatich kontinentoch zahŕňajúc festivaly, galérie a múzeá ako SAM – Singapore Art Museum (Singapur), Grande Halle de la Villette v Paríži (Francúzsko), Science Gallery v Dubline (Írsko), IPARK Museum of Art v Suwone (Kórea), Microwave International New Media Arts Festival v Hong Kongu (Čína), GARAGE Center for Contemporary Culture v Moskve (Rusko), ZERO1 Biennial v Silicon Valley (USA), FILE Electronic Language International Festival v São Paule a Rio de Janeire (Brazília), FACT Foundation for Art and Creative Technology v Liverpoole (UK), Busan Biennale (Južná Kórea), GAK – Gesellschaft für Aktuelle Kunst v Brémach (Nemecko), Bangkok University Gallery (Thajsko).

– – – – – –

ZUZANA PACÁKOVÁ (*1986, Košice, Slovenská republika) je kurátorkou, dramaturgičkou a projektovou manažérkou. Vyštudovala koncepciu a riadenie kultúrnych projektov na Sorbonne Nouvelle Paris 3
 a kurátorské štúdiá súčasného umenia na Sorbonne Panthéon Paris v Paríži. Pôsobila v organizácii K13 – Košické kultúrne centrá (Kasárne Kulturpark a Kunsthalle – Hala umenia Košice) a Košice 2013, Európske hlavné mesto Kultúry. Na Slovensko priniesla medzinárodný festival umenia Biela noc/Nuit Blanche a pôsobí ako jeho umelecká riaditeľka v mestách Košice a Bratislava. Dramaturgicky sa podieľala na site specic festivale vo verejnom priestore Návrat vody do mesta v Košiciach. Pôsobila taktiež ako koordinátorka Ceny Oskára Čepana (2016 – 2017). Je členkou združenia mladých kurátorov STartE so sídlom v Paríži a členkou medzinárodnej siete IN SITU Network, Lieux publics, ktorá združuje umeleckú tvorbu vo verejnom priestore.