A je tu zas? Slovenský štát v súčasnom umení
V roku 2012 vydal v Nemecku Timur Vermes, spisovateľ nemecko-maďarského pôvodu, ktorého meno vzbudzuje nečakané asociácie (z maď. vérmes – temperamentný, prudký, prchký, výbušný), román A je tu zas / Er ist wieder da. Kniha sa stala bestsellerom určite aj preto, že nevážnym, ale o to subverzívnejším a presnejším spôsobom nastavila zrkadlo súčasnosti (a nám v nej) a zanechala nečakane mrazivé pocity. Ukázala, ako ľahko možno ľudí manipulovať. V románe sa v roku 2011 Adolf Hitler prebudí na futbalovom ihrisku a smrdiaci benzínom prejde bez akejkoľvek pretvárky súčasným trhovo-marketingovým prístupom k životu ako nôž maslom. Názov Vermesovej knihy sme si aj preto vypožičali na výstavu, keďže si komplikovaná a vlastne angažovaná téma práce s problematikou Slovenského štátu v súčasnom umení vyžaduje vysvetlenie. Názov nabáda k viacerým možným čítaniam a zároveň ju začleňuje do kultúrnej rodiny iných (dobrých) príkladov ako na vec. V našom kultúrnom kontexte je historicky sprofanované slovné spojenie angažované umenie vystriedané trendovejším aktivistickým umením. To však celkom nevystihuje tie umelecké stratégie, ktoré neaktivizujú, ale skôr aktualizujú a angažujú sa – rozširujúc „bitevné pole“ z iných pozícií atakujú zaužívané vnímanie problematiky, ktorou sa zaoberajú. To je privilégium, ktorého sa umeniu v spoločnosti dostáva a tento projekt sa mu nespreneverí.
Výstava v Kunsthalle Bratislava je tematicky jasne vymedzená a má aj svoju dramaturgickú logiku. Nadväzuje na minulé projekty, ktorých ambíciou bolo sprostredkovať aktuálne diskutované témy (Strach z neznámeho, 2016; Fem(inist) Fatale, 2015; obe výstavy pripravila Lenka Kukurová).
Potrebu pripraviť výstavu venovanú súčasnému umeniu, ktoré rôznymi spôsobmi pracuje s témami spojenými s realitou Slovenského štátu a jej vyžarovaním do súčasnosti, artikulovala kurátorka Petra Hanáková už v roku 2014. Vtedy padol návrh umiestniť ju do Pisztoryho paláca v Bratislave, kde bolo zhodou dejinných okolností – ktoré majú občas pozoruhodný zmysel pre iróniu – umiestnené koncom tridsiatich rokov Nemecké vyslanectvo a neskôr Múzeum V. I. Lenina, to by však navodzovalo dojem alternatívnej akcie v negalerijnom priestore. Teraz je výstava súčasťou programu štátom zariadenej inštitúcie – táto skutočnosť má v súčasnom verejnom priestore svoj význam a váhu. Nejde však o povinné napĺňanie programového vyhlásenia vlády (aj keď Ministerstvo kultúry je rezortom, ktorý sa témou seriózne zaoberá), je to skôr prejav postoja umeleckej a intelektuálnej obce, ktorá tieto témy cíti a – ako výstava ukáže – mnohí umelci sa týmto a súvisiacim témam venujú konzekventne a dlhodobo. Zaradenie takejto výstavy do dramaturgie Kunsthalle Bratislava je tak určite niečím viac než len prejavom vôle k politickej téme. Ukazuje, že svet umenia – tá, vraj od sveta odtrhnutá slonovinová veža a najnovšie aj kaviareň – sa už roky témou aktívne zaoberá.
Diela na výstave nevznikli na objednávku (s výnimkou jednej adaptácie), všetky už boli vystavené alebo publikované a sú súčasťou aktuálneho umeleckého diania. Kurátorky ich vyberali s ohľadom na svoje preferencie a záujem, napr. Katarína Bajcurová (SNG) sa venuje skôr generácií klasikov a Bohunka Koklesová (VŠVU) skôr fotografiám a mediálnym dielam tak, aby výsledok predstavil to najlepšie, čo k téme zatiaľ vzniklo. Kurátorský kolektív uzatvára Petra Hanáková, kurátorka Zbierok moderného a súčasného umenia SNG a Nina Vrbanová, kurátorka Kunsthalle Bratislava. Výsledný výber sa zameral na také diela, ktoré popri politickom náboji a zvládnutí komplikovanej témy obstoja aj v kategóriách súčasnej reflexie audiovizuálneho umenia, nie sú iba „umením bojujúcim“. Kolekcia odráža aj aktuálne možnosti zúčastnených inštitúcií, aj keď bolo až nečakané množstvo zaujímavých diel, ktoré sa na výstavu z priestorových dôvodov nedostali – aj preto, ako to už pri kurátorských výberoch k témam býva, budú isto niektoré diela iným kolegom či výtvarníkom vo výbere chýbať.
Výstava jasne ukazuje, že aj umelci si kladú podobné otázky ako väčšina občanov: čo s dedičstvom klérofašistického Slovenského štátu? Máme ho študovať? Ignorovať či popierať? Snažiť sa ho pochopiť? Opovrhovať ním? Ospravedlňovať sa zaň? Umelci však jazykom umenia na mnohé odpovedajú a (nielen) vnímavému divákovi ponúkajú zážitok, ale aj materiál na premýšľanie.
Alexandra Kusá
Generálna riaditeľka SNG
