Načúvanie rastlinám
Sympózium reaguje na nový fenomén v spoločenských a humanitných vedách, ako aj v súčasnom umení, ktorý spochybňuje vžité ponímanie rastlinstva. Kým staroveké domorodé kultúry vnímali rastliny ako živé, autonómne, aktívne bytosti, moderná doba a kolonializmus ich degradovali na obyčajných služobníkov záujmov ľudstva. V rámci súčasného „vegetačného obratu“ sa nedávno objavila iná, oslobodzujúca a kolaboratívna vízia rastlín, ktorá sa snaží rastliny rehabilitovať tým, že upriamuje pozornosť na ich komplexný význam mimo utilitárnej/inštrumentálnej sféry. Tento pohľad nabáda k novej etike vzťahov medzi človekom a rastlinami, ako aj k poznaniu, že naše prežitie v rámci ekosystému od nich závisí.
Popri feministických, queer a dekolonialistických štúdiách aj súčasné umenie a vizuálna kultúra zohrávajú dôležitú úlohu pri prehodnocovaní nášho vzťahu k rastlinstvu, pôde a ekosystémom. Najmä súčasní umelci*kyne prispeli k formovaniu nových koncepcií rastlín využívaním deobjektivizačných estetických stratégií, uchyľovaním sa k situovaným intersekcionálnym prístupom a sústredením sa na prepojenia medzi človekom a ostatným svetom ako smerodajným pre život na planéte. Umelci*kyne na tomto sympóziu zdôrazňujú pôsobenie človeka a rastliny ako symbiotického organizmu, ako aj význam domorodých poznatkov a starodávnych rituálov pri udržiavaní ekosystémov. Taktiež sa venujú liečivým rastlinám a ich prepleteniu s dejinami a politikou, podkopávajú stereotypy súvisiace so zakorenením/mobilitou rastlín, analyzujú kultúrne a politické návrhy okrasných kvetov a ich úlohu v mestskom záhradníčení. Prostredníctvom prednášky, workshopu, premietania, botanickej prechádzky a performance sa sympózium zameriava na prehodnotenie nášho vnímania rastlín a ich pôsobenia práve v čase, keď sa nachádzanie nových spôsobov spolužitia stáva pre životné prostredie kľúčovým.
Aktivity sympózia prebiehajú v anglickom, slovenskom a českom jazyku
Daniela Brasil je umelkyňa, aktivistka, kurátorka, pedagogička a výskumníčka. Vyrastala v betónovej džungli na brehu Atlantiku a žila v rôznych bioregiónoch, kým sa v roku 2010 nepresťahovala do Grazu. Študovala architektúru a urbanizmus v Riu de Janeiro, environmentálny mestský dizajn v Lisabone a Barcelone, sociálne sochárstvo na Oxforde a získala MFA a PhD v odbore umelecké stratégie pre participáciu verejnosti na Univerzite Bauhaus vo Weimare. V súčasnosti je kurátorkou v múzeu v Grazi, členkou Daily Rhythms Collective a Ecoversities Alliance. Jej tvorba je rôznorodá, môže mať podobu inštalácií, priestorov stretnutí, performance, textov, rozprávania príbehov, pričom najviac ju zaujíma spolutvorba a transformačné procesy učenia, ktoré oceňujú pluriverzum.
ROOTING STUDIES (ŠTÚDIE ZAKOREŇOVANIA)
Lucie Králíková je vizuálna umelkyňa a krajinná architektka. Vo svojej tvorbe najčastejšie skúma zaniknuté slávnosti a obrady, snaží sa ich aktualizovať a vrátiť ich do súčasnosti v novom poňatí. Najčastejšie čerpá z botaniky, etnológie, histórie či z ekofilozofie. Pred dvanástimi rokmi založila umelecko-ekologickú platformu Efemér, ktorá sa zameriava na krajinu, rastliny, ich symboliku a rolu v tradičnej kultúre. Efemér je premenlivý, môže mať podobu obradu, slávnosti, púte, inštalácie alebo textu (napríklad kniha Svátosti či wanderlust: Heimat).
RIEČNA CEREMÓNIA
Barbora Lungová je umelkyňa, záhradníčka, ochranárka životného prostredia žijúca v Brne a Kyjove v Českej republike. Vyučuje kurzy na Fakulte výtvarných umení VUT v Brne, ktoré sa okrem iných tém zameriavajú na feministické a queer témy a environmentálne umenie. Jej nedávny kolaboratívny projekt zahŕňa knihu a výstavu Hľadanie šlapanickej viery: chryzantémy, spoločenstvá rituály, pamäť o záhradných chryzantémach a kvetoch v kultúrnej predstavivosti. Medzi ďalšie projekty patrí umelecký výskum guerrilla gardeningu v Brne a dlhodobý zámer vytvoriť Dúhovú záhradu venovanú queerness, dekonštrukcii kultúrnych stereotypov, projektovaných do rastlín, kosatcov a biodiverzity.
Kultúrne a politické projekcie okrasných rastlín
Uriel Orlow je vizuálny umelec a pedagóg. Jeho dielo bolo prezentované na početných súhrnných medzinárodných výstavách, vrátane 54. Benátskeho bienále, Manifesty 9 a 12 v Genku a Palerme, a na bienále v Berlíne, Dakare, Kochi, Taipei, Šardžáhu, Moskve, Káthmandu, Guatemale a inde. Sólovo vystavoval v Castello di Rivoli, Kunsthalle Sankt Gallen, Kunsthalle Mainz, State of Concept v Aténach a inde. V roku 2023 získal Prix Meret Oppenheim, švajčiarsku grand prix za umenie. Medzi jeho monografické publikácie sa radia Conversing with Leaves (Archive Books), Soil Affinities (Shelter Press) a Theatrum Botanicum (Sternberg Press). Vyučuje na ZHdK, Univerzite umenia v Zürichu, Westminsterskej univerzite v Londýne a na Maumaus ISP v Lisabone.
The Crown Against Mafavuke (Koruna proti Mafavukemu), 18 min., 2016
Imbizo Ka Mafavuke / Mafavuke’s Tribunal (Tribunál proti Mafavukemu), 28 min., 2017
Learning from Artemisia (Učenie sa od Artemisie), 14 min., 2019
S úvodným videom od Uriela Orlowa.
Jana Zatvarnická vo svojej praxi sleduje históriu ľudstva, rastlín a iných foriem života so zameraním sa na preučenie našej „zdanlivej“ samozrejmosti. Zaujíma sa o post-humánne teórie, transmutačné a vizionárske príbehy, rituály, mágiu a eko-feministické praktiky. V rámci jej interdisciplinárnej praxe (maľba, inštalácia, lecture art) spolupracuje s výskumní*čkami z oblasti botaniky, ekológie, archeológie, speleológie, vrátane výskumu v Klassik Stiftung (Weimar, DE), National Herbarium Archive, UWI (Trinidad a Tobago) a Grupo AJAU (Merida, MX). Zúčastnila sa mnohých samostatných a skupinových výstav (Múzeum K21 (Düsseldorf, DE), Galéria Meno Parkas (Düsseldorf, DE), Východoslovenská galéria (Košice, SK) a rezidenčných pobytov (Hydra_Pace (SLO), Budapest Galéria (HU)). Získala cenu VÚB za maľbu a bola nominovaná na cenu STRABAG. Študovala na Kunstakademie v Düsseldorfe a pracuje v Kunstsammlung NRW v Düsseldorfe.
Zuzana Žabková sa prostredníctvom performance, videa a inštalácií venuje umeniu, tancu, mágii, choreografii. Vo svojej praxi sa zaoberá neúspešnými utópiami. Pracuje sama aj spolu s priateľmi na prehodnocovaní spôsobov oceňovania práce a starostlivosti. Je spoluzakladateľkou platformy bjornsonova, predstavujúcej fiktívnu postavu, komunitu a tanečné multitelo. Vyštudovala výtvarné umenie, tanec a choreografiu v Bratislave, choreografiu a performance na Inštitúte aplikovaného divadla v Giessene. Ako bjornsonova absolvovala postmasterský program kolektívneho výskumu na Kráľovskej akadémii umenia v Štokholme a bola laureátkou Ceny Jindřicha Chalupeckého 2021. Pracovala ako dramaturgička v Centre choreografického rozvoja SE.S.TA v Prahe, v súčasnosti je kurátorkou festivalu múzických umení Implantieren vo Frankfurte nad Mohanom.
Daisies
(Becoming a garden / a plant / a transplant) / (Stávanie sa záhradou / rastlinou / transplantáciou)
Nadácia ERSTE je hlavným partnerom iniciatívy tranzit.
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Projekt je realizovaný s podporou: Farmaceutická fakulta UK, Slovenský spolok študentov farmácie, IGR Bratislava, Rakúske kultúrne fórum, Veľvyslanectvo Brazílie v Bratislave
Mediálni partneri: Artalk.sk, blok, Citylife.sk, Flash Art CZ & SK, Kapitál, GoOut.net, Rádio Devín, SITA, tasr
PROGRAM
Štvrtok, 12. 10. 2023
17:00 Daisies
(Becoming a garden / a plant / a transplant) / (Stávanie sa záhradou / rastlinou / transplantáciou) /SK/, performancia, Jana Zatvarnická a Zuzana Žabková, park Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, vstup z Kalinčiakovej ulice
Na akú rastlinu sa meníš?
„Vylučujem tŕne, aby som sa zbavila svojej melanchólie. Moja tvár sa naozaj neusmieva, pretože je to veľký lupeň ruže. Ležím na svojej kamennej posteli a môj nervový systém sa mení na liany, ktoré ma vynášajú vyššie. Vyššie, ako môže dosiahnuť dym mojich horiacich zelených rúk. Dali mi právo zostať vo vlastnom tichu. Naše telá sa menia. Kvitnú, žiaria, vysychajú, hnijú, odumierajú, znova rastú. Je to istým spôsobom bolestivý a vzrušujúci proces. V tomto transplantovanom tele sa nám lepšie dýcha. Sme lepšie živení. Nechceme sa vrátiť medzi ľudí. Chceme si dať čas na pomalý rast.“
Spoločný projekt „Daises“ spája umelkyne Janu Zatvarnickú a Zuzanu Žabkovú, aby skúmali vplyv antropocénu na otázky dedičstva v oblasti botaniky, antropológie a somaticko-medicínskej problematiky. Názov projektu je inšpirovaný filmom Československej novej vlny Sedmikrásky (Daises), od českej režisérky Věry Chytilovej a prehodnocuje jeho odkaz prostredníctvom postľudských teórií a agentúry symbiotických tiel v ére klimatických nočných môr. Vystúpenie umelkýň bude rituálom vegetatívnej pitvy a symbolického prerodu tiel na rastliny.
Piatok, 13. 10. 2023
16:30 Štúdie zakoreňovania #1 /ENG/, workshop s Danielou Brasil, tranzit.sk
Tento workshop je poetickým a sebareflexívnym skúmaním toho, ako sa ľudské bytosti vyrovnávajú s procesmi zakorenenia. Ľudia majú tendenciu vidieť svoje korene ako pevné a pripútané k miestu, napríklad v nepohodlných politických administratívnych organizáciách, ako sú národné štáty. „Ľudské korene“ sú však rovnako ako rastliny citlivé na typ a podmienky pôdy a klimatické pásma, v ktorých sa narodili, ako aj na územia, v ktorých žijú. „Ľudské korene“ môžu rásť smerom k výživným zdrojom a vzťahom, ktoré nájdu na svojej ceste.
V piatok 13. októbra budú mať účastníci*čky v tranzit.sk k dispozícii korene rôznych rastlín, ktoré budú môcť preskúmať naslepo pomocou prstov. Prostredníctvom kresieb a textov sa skupina podelí o to, ako opísať procesy zakorenenia, čím sa vytvorí kolektívna podzemná kartografia.
18:45 Kultúrne a politické projekcie okrasných rastlín /CZ/, prednáška, Barbora Lungová, tranzit.sk
Barbora Lungová predstaví svoje projekty, ktoré sa zameriavajú na úlohu rastlín a súvisiacich aktivít v komunitnej sanácii. Spoločný projekt Hľadanie šlapanickej viery: chryzantémy, spoločenstvá rituály, pamäť pracoval s komunitnou pamäťou, estetickým prehodnotením a dekonštrukciou konvenčných záhradníckych výstavných kánonov okrasných rastlín, konkrétne takmer stratených odrôd šlapanických záhradných chryzantém vyšľachtených v povojnovom Československu Janom Dvořákom. Ďalší projekt sa zameriava na verejne prístupnú záhradu Barbory vytvorenú v roku 2020 neďaleko jej rodného mesta Kyjov, v ktorej sa nachádza stále rastúca zbierka záhradných kosatcov, usporiadaných v záhonoch tematicky, či dokonca podľa básní. Každá odroda kosatca má názov, ktorý často odráža kultúrne, rodové alebo sexuálne stereotypy, pričom záhrada ako taká je venovaná queerness. Tretí projekt realizovaný v spolupráci s väčším tímom absolventov a študentov umenia a sociálnych antropológov sa zaoberá spontánnym street gardeningom v Brne, ktorý na záhradné rastliny nazerá ako na „liečiteľov“ mestského verejného priestoru.
20:00 Projekcia filmov /ENG/, Uriel Orlow, tranzit.sk
The Crown Against Mafavuke (Koruna proti Mafavukemu), 18 min., 2016
Imbizo Ka Mafavuke / Mafavuke’s Tribunal (Tribunál proti Mafavukemu), 28 min., 2017
Learning from Artemisia (Učenie sa od Artemisie), 14 min., 2019
S úvodným videom od Uriela Orlowa.
Jadrom troch filmov prezentovaných v tomto programe sú liečivé rastliny a ich spätosť s históriou a politikou.
Film The Crown Against Mafavuke (2016) je založený na juhoafrickom procese z roku 1940, v ktorom bol Mafavuke Ngcobo, tradičný bylinkár, obvinený miestnym bielym lekárskym zariadením z „netradičného správania“. Skúma ideologickú a komerčnú konfrontáciu medzi dvoma rozdielnymi, no vzájomne sa prelínajúcimi liečivými tradíciami a ich využívaním rastlín, pričom rozdiely medzi pohlaviami a rasami ďalej spochybňujú predstavy o čistote a pôvode.
Imbizo Ka Mafavuke (Mafavuke’s Tribunal, 2018) je pokračovaním, ktoré sleduje cestu Mafavukeho Ngcoba v čase a prechádza do súčasnosti, aby dohliadalo na prípravy ľudového tribunálu, kde sa tradiční liečitelia, aktivisti a právnici stretávajú, aby diskutovali o domorodých poznatkoch a súčasnej bioprospekcii západného farmaceutického priemyslu, pričom sa pýta, kto má prospech z toho, keď sa rastliny stanú liečivami, vzhľadom na viaceré nároky na vlastníctvo, prioritu, lokalitu a privlastnenie.
Learning from Artemisia (2019) sa sústreďuje na jedinú rastlinu, o ktorej sa preukázalo, že je účinná pri liečení a prevencii malárie. Možno ju jednoducho užívať ako infúziu, no neodporúča ju ako liečbu Svetová zdravotnícka organizácia, ktorá podľa všetkého uprednostňuje farmaceutický priemysel a jeho globálny dosah. V spolupráci so ženským družstvom v Lumate, južne od Lubumbashi v Kongu, Uriel Orlow vysadil malú záhradu Artemisia afra v Lubumbashi.
Sobota, 14.10.2023
10:00 – 12:30 Štúdie zakoreňovania #2 /ENG/, prechádzka v Botanickej záhrade v Bratislave s Danielou Brasil
Tento workshop je poetickým a sebareflexívnym skúmaním toho, ako sa ľudské bytosti vyrovnávajú s procesmi zakorenenia. Ľudia majú tendenciu vidieť svoje korene ako pevné a pripútané k miestu, napríklad v nepohodlných politických administratívnych organizáciách, ako sú národné štáty. „Ľudské korene“ sú však rovnako ako rastliny citlivé na typ a podmienky pôdy a klimatické pásma, v ktorých sa narodili, ako aj na územia, v ktorých žijú. „Ľudské korene“ môžu rásť smerom k výživným zdrojom a vzťahom, ktoré nájdu na svojej ceste.
Účastníci workshopu budú počas prechádzky v Botanickej záhrade prizvaní, aby na mieste pozorovali a učili sa o rastlinách, s ktorými sa stotožňujeme, a zároveň uvažovali o typoch koreňov, ktoré tieto rastliny majú.
14:00 – 16:30 Riečna ceremónia /CZ/, performancia Lucie Králíkovej, Karloveská zátoka, miesto stretnutia: Mark Twain, Bratislava
Tienisté brehy úrodnej nivy zarastajú divoké záhony žihľavy. Mocná rieka ich každoročne pohnojí novými naplavenými živinami, aby na jar opäť povstali ako vojsko a so svojimi pŕhlivými listami znepríjemnili prístup votrelcom. Žihľavy chránia toto vzácne miesto, kde sa na kamienkovom brehu – hneď vedľa asfaltovej cyklotrasy – ešte smie zastaviť čas, kde sa v lete ozývajú spevy, plápolajú ohne a brodia sa cez rameno Dunaja. K žiadnej z rastlín sa ľudia nestavali tak rozporuplne. Úmorná, nepríjemná burina a zároveň vzácna, magická liečivá rastlina. V mnohých európskych ľudových kultúrach sa verilo, že túto diabolskú zeleninu nespáli mráz, ani do nej netrafí blesk, že vládne neskutočnou silou odpudzovať od seba zlo. Žihľava spájala svet živých a mŕtvych a najčastejšie rástla na ľuďmi opustených miestach a popri plotoch – na rozhraní domáceho priestoru a cudzieho, nebezpečného územia. Dnes už sme o nej takmer stratili dávne vedomosti a zabudli sme na jej účinky. V jeseni, na rozhraní života a zaspávania prírody, sa uskutoční riečna ceremónia, zážitok, v ktorom symbolicky oživíme dávne príbehy lužnej krajiny. Lebo o miesta sa treba starať nielen fyzicky, ale aj dodržiavaním rituálnych úkonov, zameraných na ich ducha. Iba tak sily snov, ktoré sú v nich obsiahnuté, môžu žiť ďalej.
Registrácia na Riečnu ceremóniu: lydia.pribisova@kunsthallebratislava.sk, ivana.tranzit@gmail.com