Komunikačná kampaň #UmenieNaNule? je zaujímavým video-archívom súčasného vizuálneho umenia

V mesiacoch nútenej karantény a zatvorených galerijných, ako aj muzeálnych inštitúcií, priniesla Kunsthalle Bratislava jedinečnú komunikačnú kampaň, založenú na sérii krátkych “home-videí” z dieľne oslovených vizuálnych umelcov. Zmyslom kampane bolo udržať aktívny kontakt medzi umením a jeho divákmi, a to prostredníctvom atraktívnych formátov krátkych autorských videí.
 


 

Do kampane sa spomedzi množstva oslovených zapojilo celkom 12 autoriek a autorov, ktorí odpovedali na položené otázky v rámci ankety, zároveň dali nahliadnuť do svojich ateliérov, prípadne vytvorili vlastný kreatívny formát à la samostatné umelecké dielo. V rámci kampane, ktorá bola zameraná na reflexiu umenia počas svetovej situácie šírenia vírusu covid-19, tak vznikol hodnotný dobový video-archív.

 

Kampaň, do ktorej sa zapojili umelci a umelkyne všetkých generácií, bola šírená prostredníctvom online médií a je ako celok archivovaná na webovom sídle Kunsthalle Bratislava: https://kunsthallebratislava.sk/blog/umenie-na-nule. Zapojení autori a autorky Oto Hudec, Peter Rónai, Viliam Slaminka, Blažej Baláž, András Cséfalvay, Ján Triaška, Ivana Šáteková, Boris Sirka, Monika a Bohuš Kubinskí, Stano Masár a Rudolf Sikora tak zdieľaním svojej   tvorby a názormi prispeli do reflexie a archivácie uplynulých mesiacov.

 

“V rámci on-line kampane #UmenieNaNule? sme vytvorili video-seriál, v ktorom súčasní autori zostávajú v kontakte s publikom, komunikujú svoju aktuálnu tvorbu a hovoria o možných perspektívach umenia v karanténe.” uvádza Nina Vrbanová, riaditeľka Kunsthalle Bratislava.

 

Význam kampane a napokon aj archívu, ktorý vznikol, je viditeľný v autentickom autorskom posolstve, v sprostredkovanom vnímaní zmyslu umenia v čase nútenej karantény a nadchádzajúcej ekonomickej krízy. Jednotlivé príspevky umelcov a umelkýň sú hodnotné aj v hľadaní nových perspektív a formulovaní východísk pre oblasť umenia a kultúry.

 


“Myslím si, že zmysel umenia je v podstate ten istý, ako bol vždy — umenie, alebo kultúra, je spôsob ako reflektovať to, čo žijeme, ako umožniť luďom prežiť to, čo sa nám deje na druhýkrát, možno s nejakým uvedomením alebo nadhľadom, či už vtipom alebo dramatickejším pohľadom. Práve v tejto situácii si myslím, že umenie môže hrať veľmi dôležitú úlohu, aj v tom zastavení sa, ktoré ľudia teraz prežívajú.” — Oto Hudec

 


“My umelci potrebujeme prácu a kedy, ak nie teraz, by bolo dobré nielen otvoriť, ale aj dotiahnuť do zdarného konca Hlavu 5. Hlava 5 znamená, že 0,5% až 1,5% z realizačných nákladov na verejné stavby alebo projekty by malo byť venovaných umeniu. Alebo, prečo by si ľudia a spoločnosti, ktorým je umenie blízke a chceli by ho podporiť, nemohli tieto výdavky legálne odpočítať z daní?” — Monika a Bohuš Kubinskí

 


"Dopad reálneho úsilia spoločnosti zachrániť si holý ľudský život oholil aj životný priestor kultúry, a to bez ohľadu na to, či reprezentuje hodnoty vysokého umenia alebo len lacný bazárový tovar, brak a gýč. Je to možné, že by sa umelci, hoci len na krátku dobu, chceli vrátiť do vnútorného exilu, ale teraz už dobrovoľne?” — Peter Rónai, Moneyfest: Postkontemporálna umelecká pandémia

 


“Som optimistický, verím, že toto obdobie môže priniesť aj nejakú koncentráciu, možno aj prehĺbenie. Poslednú dobu som sa venoval téme malých veľkých histórií — malé osobné histórie jednotlivcov, bolesti jednotlivca, ktoré sa odohrávajú na pozadí tých veľkých dianí.” — András Cséfalvay

 


“Prázdne galérie, zavreté galérie s nainštalovanými výstavami, galérie bez divákov. — Koncepty vyprázdnenia, ktoré by mohli byť umeleckými dielami, akty prebúdzajúce myslenie a uvažovanie nad realitou naplňovania a preplňovania, ktorej som bol ešte pred pár mesiacmi aktívne účastný. — Čas vírusu, vír času, vírus čas, čas, vírus.” — Stano Masár, Artist is not present

 


“Kultúra sa nedá zničiť, kultúra je silná, kultúra sa obháji, kultúra sa prebije, ale potrebujeme k tomu iste aj pochopenie tých, ktorí riadia štát, ktorí riadia kultúru, ktorí môžu finančne pomôcť, pretože kultúra nie je žobrák, ktorý žobre, kultúra prináša národu najviac, je sebestačná a zarába na seba, len to nie vždy vidieť v očiach politikov, ktorí nás vedú.” — Rudolf Sikora

 

Dátum: 
11.6.2020