BLG

Rozhovor s novou kurátorkou KHB

Lýdia Pribišová je od 1. októbra 2020 zodpovedná za komplexnú dramaturgiu výstavných činností KHB v rámci priestorov Kunsthalle LAB a Kunsthalle EXT. Ako kurátorka bude zodpovedať najmä za zostavovanie a plnenie výstavného plánu oboch priestorov, ako aj navrhovať a realizovať pre ne výstavné projekty vo vlastnej kurátorskej koncepcii. Zároveň bude aktívne vyhľadávať a  koordinovať projekty v externej spolupráci. Okrem zverených priestorov bude ako členka Galerijnej rady KHB príležitostne participovať aj na tvorbe a realizácii výstavného plánu v hlavných priestoroch KHB v interiéri budovy.

Lýdia, ako vzniklo tvoje rozhodnutie uchádzať sa o pozíciu kurátora v KHB?

Kunsthalle Bratislava aktívne sledujem a podporujem od jej prvopočiatkov, od úvah a diskusií o nej ešte pred jej samotným založením, ale aj počas celého jej formovania a emancipácie. Som veľmi rada, že sa napokon podarilo KHB osamostatniť od Národného osvetového centra a neskôr od Slovenskej národnej galérie a že môže konečne vystupovať samostatne a sebavedomo. Veľmi mi záleží na jej ďalšom smerovaní, rada by som čo najviac prispela k jej fungovaniu a pomohla jej najmä s medzinárodnými spoluprácami s renomovanými inštitúciami, ktoré podľa môjho názoru veľmi potrebuje. S KHB mám ako kurátorka pozitívnu pracovnú skúsenosť, pripravila som pre ňu v roku 2019 výstavu Hmla litovského umelca Žilvinasa Landzbergasa a v roku 2014 som kurátorsky spolupracovala na prvej výstave PARADOX 90. Kurátorské koncepcie v období mečiarizmu (1993 - 1998). Verím, že ako interná kurátorka KHB dokážem každodennou činnosťou pomáhať tejto inštitúcii zmysluplnejšie a užitočnejšie.

Žilvinas Landzbergas: Hmla, 2019, pohľad do inštalácie výstavy, foto © archív KHB / Martin Marenčin.

Môžeš načrtnúť tvoju víziu kurátorskej koncepcie na rok 2021?

Momentálne pandémia covid-19 otvorila mnohé otázky o sociálnych roliach umenia a inštitúciách, o potrebe fyzickej návštevy galérie, priam telesnej skúsenosti prítomnosti na výstave či bytia súčasťou umeleckého projektu, ako aj o možnostiach a limitoch virtuálneho fungovania. Práve preto by som rada stála pri redefinovaní kurátorského programu KHB. Rada by som spoluurčila cestu inštitúcii, ktorá má potenciál takéto inovatívne nastavenie realizovať.

V ďalšej rovine zámerov môjho kurátorského programu v Kunsthalle Bratislava je vyvolať celostný (mentálny i fyzický) zážitok, vybudovať záujem o súčasné umenie prostredníctvom transformačného účinku. Umenie a kurátorské projekty by mali viesť k zamysleniu, návštevníci by mali vychádzať z výstavy či iného programu KHB zmenení, obohatení o iný pohľad.

Kunsthalle Bratislava a jej projekty – výstavy, diskusie, prednášky, čítačky, performancie, ale aj prechádzky a iné formy umeleckej komunikácie – by mali byť prostriedkami zviditeľňovania disharmónií, konfliktov v súčasnej spoločnosti, mali by prinášať poučenie sa z nich. Pohľady, ktoré program KHB prináša, by mali byť heterogénne. Program by sa mal zamerať na šírenie súčasného umenia a povedomia o ňom do širšieho okruhu kultúrnej verejnosti, mal by podporovať návštevníkovu cestu smerom k demokratickému, kultúrnemu a etickému správaniu. Mal by byť založený na podpore kultúrnej a umeleckej rôznorodosti, rovnosti šancí a solidarity. Výskum a diskusia by mali byť hlavnými pracovnými metódami.

KHB by mala byť vnímaná ako otvorený priestor fungujúci na princípe pohostinnosti. Mojou snahou bude, aby bol kurátorský program Kunsthalle Bratislava vnímaný ako odvážny, kritický, subverzívny, ale aj poetický. Budem podporovať realizáciu diel a projektov, ktoré budú inovatívne, ktoré sa radšej vydajú ťažšou a komplikovanejšou cestou, aby dosiahli niečo objavné, nové, mimo bežných predstáv, očakávaní a stereotypov. Podpora kritického myslenia a otvorenosť, inovatívnosť by mali byť hlavnými charakteristikami kurátorského programu KHB.

Aká je tvoja predstavu o dramaturgii výstavných projektov?

Kunsthalle LAB plánujem v roku 2021 5 – 6 výstav, ich ťažisko bude zamerané na kľúčové pojmy ako ekologická kríza, postantropocén, sociálna zodpovednosť, etika, empatia, post-pandemická budúcnosť, udržateľnosť, spomalenie, starostlivosť, každodennosť, kontinuita, sebaorganizácia, DIY, participácia, spravodlivosť, spolupráca, zdieľanie, iniciatíva zdola, kolektivita, infraštruktúra, responzívnosť, kontext, tranzícia, dočasnosť, prekariát, alternatívne ekonómie, postkapitalizmus, digitálne obsahy, virtuálne statky, podhubie...

Keďže z dôvodu šírenia koronavírusu nebude pravdepodobne ani budúci rok možné veľmi cestovať, zamerala by som sa najmä na projekty umelcov zo Slovenska a z okolitých krajín, čo je únosnejšie i z ekologického a ekonomického hľadiska.

Priestor Kunsthalle LAB (slová labor, práca, laboratórium – pracovňa majú rovnaké etymologické korene ako labyrint) by mal slúžiť ako experimentálny priestor, kde je možné i blúdiť, tápať. Projekty v ňom by mali byť koncipované s vedomím a využívaním transparentnosti, presklenia, ktoré by malo fungovať ako priepustná membrána prepájajúca KHB s námestím. Mal by tu byť dôsledne dodržaný charakter laboratória, mali by tu vznikať nové projekty, premenlivé, procesuálne participatívne diela spolu s nadväzujúcim sprievodným programom. Za dôležité považujem brať do úvahy i vizuálnu príťažlivosť prezentovaných projektov, ktoré rátajú s neustálym pohľadom zvonka nazerajúcich náhodných divákov.

Pôjde o sólo výstavy alebo výstavy dvojíc, plánujem pozvať i zahraničných kurátorov, s ktorými som v minulosti spolupracovala a o ktorých som presvedčená, že do KHB prinesú výrazné projekty. Rada by som zaviedla nový formát KHB, a to návštevy v ateliéroch umelcov.

Budem sa snažiť pripraviť projekty, ktoré budú prepájať KHB s okolitým verejným priestorom, inštitúciami v okolí, rada by som spolupracovala napríklad aj s Univerzitnou nemocnicou s poliklinikou Milosrdní bratia. V dlhodobejšom časovom horizonte uvažujem i o tom, ako by sa dalo spolupracovať aj s inštitúciami v rámci zdieľanej budovy, ako čo zaujímavé, inovatívne a progresívne by bolo možné realizovať napríklad s LIC. Plánujem preskúmať, či by sa predsa len nejak objavne (kľudne i rozporuplne) nedalo spolupracovať s NOC, napríklad v rámci participatívnych projektov, aké realizuje napríklad Kateřina Šedá, či Christian Jankowski.

Rada by som pripravila viacero performatívnych programov a spoluprác, ktoré by sa odohrávali priamo na námestí SNP. Čo sa týka priestoru Kunsthalle EXT, rada by som sa stretla s predstaviteľmi Metropolitného inštitútu a vypočula si aj ich predstavu o fungovaní verejného priestoru pred KHB, rada by som sa zasadila o tom, aby ten priestor bol čistejší, kultivovaný, architektonický zjednotený, celkovo prívetivejší. Plánujem osloviť slovenských i zahraničných umelcov pracujúcich na pomedzí umenia a architektúry, aby na tento priestor reagovali.

Prioritné projekty v tvojej réžii budú Kunsthalle LAB a Kunsthalle EXT.

Keďže do KHB nastupujem až od októbra 2020 (teda až potom, ako vznikol tento rozhovor), potrebujem nejaký čas na to, aby som kontaktovala umelcov a kurátorov a inštitúcie, s ktorými by som rada spolupracovala, ktorých by som rada pozvala, zistila ich časové a realizačné možnosti, aby sme spoločne navrhli nové projekty, aby som sa oboznámila s rozpočtovými mantinelmi Kunsthalle Bratislava a možnosťami spolufinancovania. Až potom by som o týchto projektoch povedala viac. Mám už veľmi konkrétne predstavy, ale tie môžem prezradiť až po týchto predchádzajúcich krokoch. Rada by som však v rozpätí rokov 2021 - 2023 pripravila aspoň dve, ideálne tri rozsiahlejšie výstavy do hlavných priestorov KHB.

Aký je tvoj obraz o smerovaní výstavných projektov KHB?

Budem sa snažiť, aby sa Kunsthalle Bratislava stala hlavným hráčom na poli súčasného umenia v podpore inovatívnych experimentálnych kurátorských a umeleckých stratégií, aby pomáhala nachádzať porozumenie súčasným spoločenským problémom prostredníctvom umenia. Prostredníctvom svojho programu by mala otvárať nové, provokatívne témy rezonujúce v súčasnej spoločnosti, intenzívne budovať kvalitné domáce i medzinárodné spolupráce, siete, partnerstvá, vytvárať program relevantný a inkluzívny pre rôzne publiká, vytvárať podmienky pre vznik nových diel. Pri realizácii programu budeme dodržiavať udržateľné ekologické podmienky pre fungovanie KHB, umelcov a partnerov a okolitého prostredia, podporovať kritické myslenie, rozvíjať multidisciplinárnu diskusiu. Rada by som viac spolupracovala so školami, s VŠVU, VŠMU, Univerzitou Komenského, ale i inými vzdelávacími inštitúciami, i zo zahraničia.

Vizuálna bodka na záver nášho rozhovoru...?

Kunsthalle Bratislava by mala pracovať interdisciplinárne, aby pripravované projekty boli výsledkom spolupráce umelcov, kurátorov, prírodovedcov, antropológov, filozofov, spisovateľov, ale pokojne aj lekárov či učiteľov. Interdisciplinárne projekty napomôžu KHB rozšíriť spektrum publika a rozšíria poznanie o mimoumelecké špecifické témy a perspektívy. Proces oslobodenia sa z limitov svojej disciplíny je očistný, oslobodzujúci. Kunsthalle Bratislava by mala byť experimentálnym miestom prepájania rôznych druhov súčasného umenia, od architektúry po poéziu, dizajn, film, hudbu, čo prinesie nové publiká a ich vzájomné prepájanie. KHB vnímam aj ako performatívny priestor skúmania prepojení tela a mysle, miesto, kde sa vizuálne umenie prelína s tancom, divadlom, hovoreným slovom a inými procesuálnymi formami umenia.

Foto © archív KHB / Ema Lančaričová

LÝDIA PRIBIŠOVÁ (*1980, Bratislava, Slovenská republika) je kurátorka a historička umenia pôsobiaca v Bratislave. Od roku 2006 je editorkou Flash Art Czech & Slovak Edition, od roku 2015 zastáva pozíciu šéfredaktorky. V rokoch 2013 – 2015 pôsobila ako koordinátorka projektov v tranzit.sk. V roku 2012 založila neziskovú platformu PILOT. V rokoch 2007 a 2011 bola spolukurátorkou slovenskej sekcie na Prague Biennale a v roku 2019 Kaunas bienále v Litve. Je hosťujúcou kurátorkou galérie HIT, kde pripravila program na rok 2019. V roku 2013 získala doktorát na univerzite La Sapienza v Ríme. Tému jej výskumu spracovala v publikácii La Quadriennale di Roma. Da ente autonomo a fondazione (Kvadrienále v Ríme. Od verejného orgánu k nadácii), ktorú vydala v roku 2016. Je členkou AICA. Spolupracovala s viacerými inštitúciami a galériami v rôznych krajinách (výber): Múzeum MAXXI, AlbumArte, Akadémia umení v Ríme, Viafarini v Miláne; Kunsthalle v Aténach; Múzeum umenia v Cluj-Napoca; Národná galéria v Tirane, OI Futuro v Riu De Janeiro; Centrum pre umenie a urbanistku v Berlíne; Múzeum súčasného umenia v Novom Sade; Múzeum moderného a súčasného umenia v Rijeke; ISCP v New Yorku; tranzit.org; Kunsthalle Bratislava; galériami HIT, Medium a SPACE v Bratislave.
 

Rozhovor pripravila Lila Rose.